Kedsom spravila nejaky pruser a ucitelka ho so mnou riesila, stacilo abysom nic nepovedala. Ani slovo. Teraz si musim davat pozor. Mozem dostatpokutu. Alebo ist do vazenia. Akoze keby nahodou. Urcite som poslalaziadost o danove priznanie?
Z kazdej strany sa ozyvalo „Sak pockaj....“ A veru som sa aj dockala.To toto je to? Toto? No dakujem pekne. Nie ze by som sa stazovala, lebov konecnom dosledku ma aj tato dospelost so svojimi problemami svojecaro... A to je dobre. Ved kolko veci uz viem a stale sa ucim. A kolkotoho mozem!
Mozemnapriklad okriknut mladez ked sa saca do vytahu, alebo po nom kresli,mozem prevziat zasielku, suseda mi da zavarovat jej dieta, dokonca homozem aj popestovat, uz som bola aj pani ucitelka, davala som domaceulohy, mozem nieco sama vybavit a mam prsia (nesmejte sa)...
Zbystrelasom, ked som sla prvykrat na moju buducu vysoku skolu. Uplne sama. Dovelkej Bratislavy. Sama som musela najst miestnost cislo G104, trafitsa do spravnej budovy (co mi vyslo asi na 3 pokus). Ale to bolo estepohode. Potom prisiel zapis, navsteva studijneho, vybavenie studentskejpozicky, aktivacia karty, podpisove pravo, overit podpis k notarke,vsetko stihnut do urciteho casu, ale aj ti uradnici maju svoj urcitycas kedy pracuju, rovnako aj rozvrh hodin sa riadi podla urcitychcasov. A nemoze mi ist nieco vybavit aj mama? Ved ja to nestiham..Nemoze. Musite prist osobne. V pripade ze to nestihnete, mozete bytpokutovana.. Panika, strach, plac.. Co teraz? Mamiiiiii. Cim skor si nato zvyknete, tym lepsie.
Prvaprava hodina na vysokej skole. Usi na stopkach, na kazdy predmet jedenzosit. Farebne pera, zvyraznovacky, euroobaly. Sanony. Uvolnene miestov skrinke. Nevynecham ani jednu hodinu! A pojdem do studovne! Stale namniekto pripominal Uz nie ste na strednej skole..
Terazsom v 4 rocniku, netusim kde mam papier s poznamkami z predmetov, naktorych som naposledy bola asi pred 2 tyzdnami, zapisem si tamtenpredmet, lebo je za 4 kredity a nemusim tam pravidelne chodit ahodnotit sa bude iba zaverecny test, ktory posleme mailom.. Studovna?to je este stale tam cez cestu na 3 poschodi? Vlastne, prestala som sibyt ista v 2 semestri... Ale to nie je moja vina..
Zacala chodit doporucena posta na moje meno!!! Ved ja som si osobne musela prevziat obalku. Bola som sef.
Vizbe uz nemam plysakov. Pardon, vlastne ja som ich nikdy nejak velanemala... Ale aj tak.. kedy zmizli? Skrina sa mi akosi zaplnaelegantnym oblecenim do prace, nosim topanky na opatkoch. Moje kabelkyzacinaju byt jednofarebne... velke plysove papuce s hlavou steniatka(PLYSOVEHO!) sa tiez kamsi stratili. A uz mi nechybaju. Tak som kedysipo nich tuzila...
Dalsiezbystrenie. Ked nieco potrebujem, nedostanem to len tak. A nie je tohanba povedat doma: mamiiii ja chcem ist tuto s kolegami na kofolu, dasmi dvacku? Dakujem. Takze co s tym. Praca. Ako sa zhana praca? A co mamvlastne robit? Prvy pohovor – kedy mozte nastupit? HNED! Nastupila som.Prva facka – ved oni mi nepovedali toto ani toto – mala som sa pytat? Aco ak by ma potom nechceli? No ja zdrham. Dalsi pohovor – tak my sa vamteda ozveme. Treti, stvrty, piaty pohovor.. stale nic.. Tak kde mamvziat peniaze? Zase pozicka? NIEEEEEE!!
Mojaprva praca. Uz mozem hovorit: idem do prace. Bola som v praci.. No aleco z toho ked ma vobec nebavi? A mam odist? Ale ako potom si budem moctnieco kupit? Takze dalsi pohovor. A este a este. Ale uz som si zvykla.Ani praca nie je len tak a nikto mi ju len tak a sam od seba neda.
Dneshovorim.. nemozem, musim ist do prace :( , party? kedy? stvrtok? ale jav piatok idem do prace.. Na vylet? no jasne. Ale musim si vziatdovolenku. Spontanny utek do zatial nevieme kam? nemozem. Idem doprace. Kedy zajtra vstavame? o 7. Lebo .... a tak dalej.
Terazsi tu sedim v praci (ziskanej po niekolkych pohovoroch a skusoch a poniekolkych „tak toto nevyslo..“), uz troska zivotom poucena, atuziaca.. Chcem mat domcek.. Keby mi dali hypoteku, tak casom by som homozno (MOZNO) mohla mat. Chcem rychlo dokoncit skolu, nech mozem istdalej. Uz iba kusok. Ale kam dalej? A tu som skoncila. Neviem jasnuodpoved.. Co je divne, pretoze dospeli by mali vediet.. Ked som bolamala tak vzdy vedeli. No tak na jednej strane mame tu hypoteku sdomcekom, rodinu, matersku, zeny v poradni pre tehotne a prenovorodencov a rodicov zo skolky, rodicovske zdruzenia... a na druhejstrane: je ten spravny cas? Zvladla by som to? Ja sama nie. Ale s Nimurcite.. Ale nebolo by to predsa len skoro? Ako to mam vediet? co jetym meritkom? Ved predsa najprv chcem aby ta rodina mala kde byt...Zalozila som si nejake sporenia. Uz nie ruzove prasiatko, ktore vpripade potreby rozbijem.. Mam dokonca aj dochodkove sporenie. Lebo cimskor zacnes tym lepsie.
Tamniekde o par ulic a km dalej sedi za pocitacom moja laska a pracuje.Velmi dlho pracuje. Aj ja... S tymto som neratala. Ved mamina a tato sudoma s nami ked sa vratime zo skoly a z druziny. Nezmenilo sa to trochaza tych par rokov? Alebo si to len zle pamatam?
Mavam krasne vecery a krasne rana. Nie vzdy. Lebo sak to sa neda.. Ale aj ked nie su krasne, stoja mi zato.. Uzasny pocit, ked viem, ze na tej druhej strane niekto je. Aj kedsa na mna nie vzdy len usmieva.. Prestavam sa bat a verim, ze raz sa miten sen o domceku splni. A aj keby to nebol hned dom..
