Krása ako prekliatie

(Áno, presne tak, aj ja som prepadol ošiaľu reality show :-) Predpokladám, že teraz všetkých moralistov napadlo, že moje myšlienky smerujú k erotickým predstavám (teplá voda a pod.). Možno som tak zdravo úchylný (ktorý chlap nie je...), ale aj keď som dávno nebol so žiadnou ženou, takéto predstavy som nemal. (teda aspoň vtedy nie :-)) Jednoducho mi začali v hlave behať myšlienky typu - inteligentná, vtipná žena, štíhla, k tomu dobre vyzerá - veď to akosi nejde dokopy. Štatistiky potvrdzujú všeobecný fakt, že keď nie je žena pekná, tak sa snaží upútať na seba pozornosť aspoň svojim vtipom alebo inteligenciou. Ale čo je to vlastne krása a príťažlivosť?A práve preto som si spomenul práve na ňu. Podľa mňa sa totiž vymyká zo všetkých tých nekonečných a nemožných štatistík, prieskumov a úvah o nežnom pohlaví...:-)) Viete, poznám veľa žien, ktoré sú osamelé a opustené preto, že sú krásne. Muži z nich majú strach, boja sa ich osloviť, v duchu si určite vravia: „Tá určite niekoho má. Pošle ma do kelu hneď, ako sa na ňu usmejem!“ V drvivej väčšine je to s týmito ženami tak, že záujem o ne na rovinu prejavia len neukojení úchyláci alebo prehnane sebavedomí muži. Tí si potrebujú pri krásnych babách dokazovať svoju moc, na čo oni majú, že dokážu zbaliť každú ženu, na ktorú sa pozrú... Ale, takíto chlapi predsa nemôžu byť tí praví!Niekde som dokonca počul: „Tí najväčší vagabundi majú najkrajšie ženy!“ Je to celé v tom, že takí nemajú žiadne zábrany, neostýchajú sa ako obyčajný chalan. Nečakajú niekde v rohu pri bare, naberajúc odvahu jednou vodkou za druhou, až skončia na toaletách s hlavou v záchodovej mise. Objektu svojho záujmu na rovinu povedia, čo chcú a očakávajú. Krásne ženy sa tomu nebránia, lebo sa konečne dočkajú nejakého chlapa a ešte im aj imponuje, aký je úprimný a otvorený.Smola, že väčšinou vzťahy krásnych žien s takýmito mužmi končia rozchodom, vtom lepšom prípade, alebo v horšom, z obavy, že by si zase tak ľahko iného nenašli, trpia neveru alebo dokonca fyzické násilie.Vychádza mi z toho iba iba jedno jediné: „ že krása je vlastne bremeno, s ktorým si sa narodil a nosíš ho so sebou celý život.“ Vrátim sa ale ku konkrétnej žene, ktorá ma k týmto hlbokým myšlienkam inšpirovala, k Adele. Adela Banášová je podľa mňa veľmi zaujímavá mladá žena, ktorá má ale neustále pocit, že jej fyzická krása nie je dostatočná. (často je na obrazovke k svojmu vzhľadu až príliš kritická). Jej obľúbená téma je jej nos, jej pomerne väčší nos. Aj ja mám, vôbec ma to už nerozhádže, je pravda že v minulosti som trpel určitými komplexmi. Hlavne po poznámkach: „Dávaj pozor, aby si nepadol na konzervu, lebo ju otvoríš!, alebo „Nechceš robiť kaplána? Môžeš sním každý večer zhasínať sviečky“. Dostal som sa z toho a teraz som hrdý. Buď som dospel, alebo zmúdrel. Vyberte si.A Adela? Ona je proste jedna krásna žena. Pozrite sa na ňu ako na komplexnú bytosť s jej vtipom, šarmom a inteligenciou. Ona je jasný príklad toho, aká by mala byť príťažlivá žena. A vďaka tomu, aká je, patrí pre mňa do kategórie nedostupných žien a nepotrebuje k tomu ani dokonalé črty tváre. Aj ona má možno problém nájsť si príjemného inteligentného dobrého muža, ktorý ju bude mať rád, bude si ju vážiť a milovať do konca života, aj bez akýchkoľvek bočných úmyslov súvisiacich z jej stupňujúcou sa popularitou. Adela, držím Ti palce, aby si ostala navždy takou, akou si teraz a aby si našla toho pravého!