1.Doprava
Doprava je hustá a chaotická. Autobusy v Bangkoku nie sú po anglicky označené, a tak vám neostáva nič iné len sa pýtať. Našťastie metro a vlak sú označené aj v angličtine. Autobus je najlacnejší, no zároveň najpomalší. Polovicu cesty ste uviaznutí v zápchach, niektoré autobusy nemajú klímu, sú len pootvárané okná. Nástup a výstup je veľmi rýchly, aby vodiči ušetrili čas, niekedy vyskakujete doslova za jazdy, zastavuje sa len na pár sekúnd. Po vstupe za jazdy platíte svoju jazdu, kde na vás čaká pani, ktorá vyberá peniaze. Táto pani vždy vykrikuje mená zastávok, kde sa práve stojí. Šofér má pri sebe vyvýšené miesto, kde sa tiež zvykne sedávať, číže sedíte niekedy šoférovi takmer na kolenách. V každom aute alebo autobuse sú veľké ozdobné kvety a girlandy, také aké sa nosia k oltárom v chrámoch.
Na cestách je strašne veľa smogu. Jazdí sa vľavo. Bangkok je jedno z miest sveta, kde je najväčšia úrazovosť a aj my sme videli zopár dopravných nešťastí, keď sme boli v autobuse, jedna z nich bola pravdepodobne smrteľná.
2. Jedlo
Tešila som sa na thajskú kuchyňu, no bohužiaľ trochu ma sklamala. Možno som „fajnová“, ale všade bolo samé mäso na paličke, málo zeleniny a málo ryže. Voňavá ryža z Vietnamu mi neskutočne chýbala, nedalo sa to ani porovnať. Zo zeleniny jedávajú k mäsu väčšinou len uhorku. Nepoužívajú dve paličky, väčšinou len jednu paličku na ktorú kúsky jedla napichujú a k polievke používajú lyžicu. Pri pouličných rezancoch, si môžete vybrať rôzne bylinky a dochutiť si jedlo podľa vlastnej chuti.
Jedným z najzvláštenejších kulinárskych zážitkov je mango s ryžou- mango with sticky rice.
3.Mnísi
O mníchoch som mala zrejme skreslenú predstavu z filmu 7 rokov v Tibete. Myslela som, že sú viac izolovaní v kláštoroch, že niektorí majú sľub mlčanlivosti a nerozprávajú sa takmer s nikým, preto som sa bála mnícha osloviť ako prvá a hlavne ako cudzinka, keď som potrebovala nájsť cestu, no častokrát ma oslovili oni sami a ukázali kam mám ísť. Bolo celkom prekvapením, keď som videla toľkých mníchov premávať sa po uliciach, bavili sa s hocikým na trhu. Ľudia si ich dosť vážia, vo vlaku majú vyhradené špeciálne miesto na sedenie, kedy je človek povinný ho pustiť-toto miesto je označené pre tehotné ženy, starších ľudí, ľudí so zranením nohy a pre mníchov. Veriaci prichádzajú do chrámov pre požehnanie a prinesú mníchom košík s jedlom alebo sa dá pre nich pred chrámom kúpiť ich špeciálne rúcho. Mnísi vo veľkom používajú smartfóny s internetom, videla som ich robiť si selfie, dokonca aj fajčia, čo som si myslela, že si majú odopierať niektoré pozemské veci.
Na túto tému som sa spýtala dievčaťa z Thajska, ktorá bola u nás na Slovensku na výmennej stáži ako medička a spoznali sme sa v našom spolku medikov. Bola na oddelení plastickej chirurgie, aj keď som si dovolila vysloviť názor, že v Thajsku asi praktizujú plastickú chirurgiu ešte viac a možno zaujímavejšie.
K mníchom mi povedala, že sú aj takí, ktorí sú izolovaní od spoločnosti a modlia sa. Niektorí sa stretávajú s verejnosťou, prednášajú a v kláštoroch musia dodržiavať viac ako 200 pravidiel. Povedala, že fajčenie je zakázané, ale ako v každej spoločnosti, vždy sa nájde niekto, kto príkazy porušuje. A poslednú vec, ktorú som sa ohľadne mníchov spýtala, bolo, že som videla ženy ako mníchov a áno je to skutočne tak- majú oblečené biele rúcha, žiadne vlasy a praktizujú budhizmus ako mnísi.
4. Zmiešané páry v Thajsku
O tomto fenoméne som čítala na internete a skutočne ich je neskutočne veľa. Väčšinu párov tvoria Thajčanka a postarší beloch. Aj my sme bývali u jedného takého páru, kde ona vybavovala administratívu po thajsky a starší Nemec komunikoval s hosťami a živil sa profesionálnym fotením. Najviac zmiešaných párov som videla v okolí Pattaye, no také páry sú asi chvíľkovými záležitosťami, kde sa turisti s Thajčankami chodia len zabaviť. Na letisku som videla plačlivú scénu, kde Thajčanka plakala za svojím milým, keď odlietal späť domov, no ktovie, či už o týždeň si nenájde nového milého.
5. Túžba mať bielejšiu kožu
Na uliciach alebo v metre na vás kričia bilboardy o prípravkoch na vybielenie pokožky. Krémy s názvom Snail white, v reklamách sa ukazujú modelky, ktoré pôsobia dosť európsky, pravdepodobne vďaka plastikám, v ktorých je Thajsko medzi najlepšími. V reklamách môžete často zahliadnuť aj prípravky na chudnutie, keď ho podľa reklamy vypijete, môžete spokojne jesť ďalej. To je v podstate ďalšia vec, ktorá ma zarazila, lebo Thajčanky neboli také štíhle ako som si ich predstavovala, keď som jazdila metrom 50% bolo štíhlych a zvyšných 50% malo nadváhu.
6. Úcta ku kráľovi
Kráľa majú vyobrazeného všade. Či už pred hotelom, v domácnostiach alebo aj v parkoch stojí jeho fotka. Častejšie majú vyobrazeného staršieho kráľa Bhumibol Adulyadeja, ktorý zomrel v roku 2016. Obrazy sú ovenčené kvetmi. Jeho podobizeň sa nachádza aj na bankovkách a minciach. Na jednej anglickej stránke som pred cestou čítala, že ak spadne minca na zem, nesmie sa na ňu stúpnuť nohou, lebo tým pádom vstúpite na hlavu kráľa a týmto spôsobom ho zneuctíte.
7. Ladyboys
Čo je to ladyboy? Je to muž, ktorý vyzerá ako žena, vo voľnom preklade „babochlap“. Ja som párkrát na ulici zahliadla ženu na ktorej niečo nesedelo, mala mužnejšie črty a extravagantné oblečenie a veľa make-upu, čo sa v Thajsku moc nenosí. V juhovýchodnej Ázii sa ženy obliekajú dosť slušne, nenosia často tričká na ramienka, nenosia minisukne, ani kraťasy nie sú príliš krátke ako je to u nás. V autobuse som ja a ešte jedna Európanka boli vyslovene neslušné, lebo sme mali úplne odhalené ramená a sukňu 10 centimetrov nad kolená. No s istotou povedať koľko ladyboyov sme v skutočnosti stretli je ťažké. Boli sme aj v Pattayi,kde ich je ževraj najviac, no boli sme tam cez deň a oni chodia do barov poväčšine v noci. Pattaya je v podstate ako thajské Las Vegas, na internete som našla aj definíciu Mesto hriechu. Nechceli sme tam ostávať, lebo je príliš drahé a boli tam aj nepríjemní ľudia. No ako prílohu prikladám fotku v trošku horšej kvalite, ktorú sme odfotili na jednej hotelovej izbe v Bangkoku.
8. Správanie sa ku zvieratám
Na trhoch som videla fotenie sa s veľkými hadmi. Hady sú také krotké, turisti si ich okolo krku omotajú nevládne ako šál, čo sa mi zdá podozrivé. No a pokiaľ poznáte zvieratko- Okáľa, tak ten je určite nadrogovaný. S tým sa turisti môžu vyfotiť v ruke, je nevládny, má vytrhané nechty, aby nemohol poškriabať. Tigrie kláštory sa mi zdá, že v Thajsku museli začať rušiť kvôli tomu, že tam tigrov zdrogovali, aby boli krotkí a turisti s nimi mohli mať peknú fotku. Po uliciach sa potuluje veľké množstvo mačiek, ktoré domáci prikrmujú. No videla som veľa mačiek bez chvosta a napríklad aj psov obarených horúcou vodou.
Jazda na slonoch je veľmi populárna aj medzi miestnymi aj medzi turistami. Čítala som o zlom zaobchádzaní so slonmi, ale povedala som si, že názor si spravím až keď to uvidím na vlastné oči. No a musím povedať, že slonov dosť nepekne využívajú k vlastnému obohateniu sa. Jazda stojí až 2700 BHT, čo je cca 70 eur na osobu. Slony sú cvičené, „šofér“ na ne nasadá tak, že slon musí pokrčiť prednú nohu, on na ňu vylezie a cez ucho sa vyšplhá na chrbát. V ruke má po celý čas palicu s ostrým hákom na konci. Na verejnosti človek neuvidí priame násilie, ale ten hák nemajú len tak na okrasu, slony majú na tele jazvy. Pre potešenie turistov ich nútia naberať vodu do chobotu a vystrekovať ju stále dookola. Navyše sloní chrbát nie je stavaný na jazdu a taktiež slony robia jazdu v horúčavách-za normálnych okolností sa na poludnie voľne žijúce stlony ukryjú v pralese medzi stromy a jazierka a ovlažujú sa, tu musia voziť turistov.
Preto všetkých prosím, keď niekedy pôjdu do Thajska, aby navštívili kemp na ochranu slonov, tam sa ich môžete dotýkať alebo kúpať v rieke, ale rozhodne nepodporiť komerčnú jazdu na slonoch.
Ak chcete pár tipov z ciest alebo fotky, tu je naša stránka: https://www.facebook.com/addicted2travelin
