Skalný komplex Petra je snom mnohých cestovateľov. Odteraz bude ešte viac dostupná, lebo pribudli letecké spoje s nízkonákladovkami priamo do Ammánu. Ja som sa na Petru veľmi tešila, lebo vždy sa mi fotky odtiaľ zdali neskutočne nádherné. A Petra nádherná skutočne je. No, čo je zarážajúce, sú miestni obyvatelia, ktorí sa snažia „kšeftovať“ v tejto pamiatke.
Nebolo by na tom nič zlé, každý si chce privyrobiť, hlavne v chudobnejších krajinách, vždy sa stretneme na cestách s predavačmi. No tu je skupinka mužov, ktorí nič nepredávajú. Vyhlásili sa za miestnych sprievodcov, uzatvorili kus chodníka, po ktorom sa človek môže dostať na vyhliadku priamo nad Pokladnicu, ktorá je hlavným lákadlom Petry. Videla som veľa fotiek Pokladnice z výšky, vyzerá to očarujúco, ale bez miestneho sprievodcu sa podľa nových pravidiel nedostanete. Za 10 minútový výstup na skalu si za 3 osoby nebáli vypýtať 30 jordánskych dinárov, čo je viac ako 30 eur. Pričom samotné vstupné do Petry nie je najlacnejšie, pohybuje sa za cca 50 JOD. Záleží, či použijete Jordan pass alebo či chcete stráviť viacej dní. Za nočnú Petru sa platí 17 JOD ešte zvlášť. Čiže Petra nie je sama o sebe lacná pamiatka, ale ešte priamo v nej na vás chcú zarobiť. Ak slušne odmietnete a poviete, že je to veľká suma za 10 minút chôdze, začne nátlak, vy sa snažíte odísť s ponúkateľmi „služieb“ priamo v pätách. A vtedy začne urážanie od miestnych chlapov, nadávajú vám do bohatých Rusov, my sme sa snažili hľadieť do zeme a radšej si to nevšímať a stratiť sa z dohľadu, aj keď to nebolo príjemné, išli za nami dosť dlho a vyvrcholilo to tým, či sa môj priateľ nechce pobiť, keď na nich pozerá. Polícia síce naokolo všade je, ale sú s nimi dosť veľkí kamaráti, neskôr som videla ako sa spolu počas dňa dosť často bavia. V tej chvíli, keď začali hrozby s bitkou som sa veľmi začala báť, ale ďalej za Pokladnicu už nešli. Boli sme dosť vykoľajení a mrzelo ma, že som musela opustiť okolie Pokladnice. Rozhodli sme sa za 20 minút vrátiť sadnúť si na lavičku, že už si nás možno všímať nebudú. No márne, hneď ako si nás všimli začalo znovu pokrikovanie a nadávky o namyslených belochoch, ktorí nechcú ani len odpovedať. Tak sme sa pobrali ďalej do útrob Petry, a vrátili sa až na večer.
Okolo šiestej už hlavný vedúci skupinky nebol v dohľade a vydýchli sme si, usadili sme sa na lavičku medzi ostatných turistov a vychutnávali si pohľad na Pokladnicu. Sedeli sme tam a užívali si atmosféru, ktorú sme doobeda nemohli vychutnať. No netrvalo to dlho, po pol hodine prišli iní Beduíni. Tí samozrejme nevedeli, že sme odmietli ponuky vyjsť si hore nad Pokladnicu. Dvaja mladí Beduíni sa snažili flirtovať s mladými turistkami a ich cieľom sme sa bohužiaľ stali nachvíľu aj ja so sestrou. Priateľa som tam mala len ja, ktorý povedal, že je môj manžel, tak už to skúsali len na sestru, všetkým trom sa nám pokúsili ponúknuť nejaký biely nápoj, ktorý sme zdvorilo odmietli. Snažili sme sa byť zdržanlivé, nebolo to vôbec príjemné, hlavne pohľady a stále približovanie sa, potom to ochvíľu skúsili zasa u iných turistiek.
Večer pri večernej show v Petre sme išli aj s jedným cestovateľom z nášho hotela a dúfali sme, že už ich nestretneme. Hovorila som mu o našich nepríjemných zážitkoch, keď sme sa cítili vážne nepríjemne. Večer boli mladí beduíni opäť prítomní, už pri ceste k Pokladnici bolo počuť hlasný spev, vyzerali trošku opití a pokrikovali na všetkých, čo išli v tme k Pokladnici. Do nášho kamaráta z hotela jeden Beduín silno narazil. Bez ospravedlnenia a s nadávkami, či náš kamarát nevie chodiť. Tak sa ospravedlnil kamarát a radšej sme išli ďalej. Keď sme sa usadili a začala nočná show, starší Beduíni, ktorí túto show robili, prosili ľudí, aby boli ticho, lebo rozprávajú bez mikrofónu. Všetci turisti túto žiadosť akceptovali, veď každý sem prišiel, aby toto krásne nočné predstavenie videl a aj počul. No neakceptovali to mladí Beduíni. Tí sa veľmi hlasno bavili a smiali, prekrikovali hranie na flaute a aj rozprávanie starších organizátorov predstavenia. Vtedy sa ozval jeden muž pri mne a povedal im, nech sú ticho, lebo nikto nič nepočuje. Hlavný šéf skupiny mladých, ktorý sa ešte doobeda vyhrážal bitkou nám, teraz hrozil bitkou tomuto mužovi, ktorý sa ozval. Šéf gangsterov sa k nemu priblížil a s päsťou mu ukázal, že ho odtiaľ vyvedie, ako keby mu to tam patrilo. No to ešte nebolo všetko. Potom síce našťastie odstúpil, ale začal jednej Španielke nútiť svoj čaj. Neviem, odkiaľ bol ten čaj, my sme každý dostali čaj od hlavných organizátorov. Ona samozrejme ten čaj od neho odmietla, že si neprosí, no on bol neodbytný, až agresívny. Ona sa nedala a bola naňho tiež nepríjemná a strhla sa dosť veľká hádka. Mladého konfliktného Beduína samozrejme nikto neodviedol. Ani polícia ani starší organizátori. Tak takto nám všetkým pokazili aj nočnú show v Petre. Keď sa predstavenie skončilo, radšej sme sa rýchlo pobrali preč, lebo sme nevedeli, čo čakať v tej tme.
Nepríjemný pocit z tých ľudí mi ostal vlastne dodnes. Keď sme prišli na púšť, miestny Beduíni sa ma pýtali, ako sa mi v Petre páčilo. A povedala som im pravdu: pamiatka nepredstaviteľne nádherná, no ľudia mi to dosť pokazili. Vyrozprávala som im naše príhody, ako sme sa cez deň aj v noci báli konfliktu. Keď som to dorozprávala, tak mi povedali, že toto už počuli od turistov viackrát a ukázali mi instagramový profil Shakira The Donkey. Boli tam fotky miestnych Beduínov z Petry s príbehmi, ktoré zažili samotní turisti, teda hlavne turistky. Na niektorých fotkách som spoznávala pár Beduínov, ktorých sme stretli v ten deň. Po prečítaní viacerých príbehov, som ďakovala Bohu za to, že sme ešte tak dobre dopadli. Boli tam príbehy, z ktorých mrazí. Boli hlavne o ženách turistkách, ktoré sa dali nahovoriť na vyhliadku nad Pokladnicu. Beduíni od nich vypýtali nejaké peniaze, ale rozhodli sa ich obetovať, keď už sú tam. No tým, že tam hore je minimum turistov, je to perfektné miesto pre nich, keďže sú tam len „sprievodcovia“ a pohľadné turistky. Prečítala som si o obťažovaní, o ponúkaní noci v ich jaskynke priamo nad Petrou, o nepríjemných dotykoch, keď vystupovali hore alebo o tom, ako ich prosili nech môžu ísť už dole, ale nemohli. Znie to ako zo zlého sna a som rada, že sme tam boli aspoň s jedným mužom.
Za rúškou profesionality sprievodcovsta, sa mladí Beduíni hrajú na vlastníkov Petry a snažia sa z turistov vymámiť peniaze (a to je tá lepšia možnosť) alebo obťažujú turistky, ktoré sú tam bez mužského sprievodu. Plní agresie vyvolávajú hádky na dennom poriadku.
Keď som išla do Petry, tak som o tomto všetkom nevedela. Nevedela som, že na vyhliadku sa chodí s obťažujúcimi Beduínmi, nevedela som, že sú konfliktní a takisto som nevedela, že žena by tam mohla byť aj znásilnená. Áno, samozrejme sú to príbehy z instagramu, ktorý založil niekto, tko mal veľmi zlú skúsenosť a pridáva príbehy druhých ľudí, aby varoval ostatných, čo sa chystajú do Petry, aby boli obozretní. Nie každý príbeh musí byť pravda, ale z vlastnej skúsenosti, keď som sa dosť bála agresívnych Beduínov, chcem aj ja varovať niektorých ľudí, aby boli obozretnejší a vyhýbali sa komunikácie s nimi. A na vyhliadku nad Petru chodiť asi len vo väčších skupinkách alebo vôbec nie.
Vždy keď niekam idem, čítam veľa blogov, ktoré ukazujú hlavne pozitíva daných miest a vykresľujú destinácie do neskutočných rozmerov, ale niekedy je lepšie byť pripravený na realitu a aj ja by som bola radšej, keby som vedela o výstrahe z anlických blogov ešte predtým, než som tam išla.
Ak by ste chceli vidieť viac fotiek a postrehov z našich ciest: https://www.facebook.com/addicted2travelin/
