Prileteli sme na letisko v ázijskej časti Istanbulu – Sabiha Gokcen. Na letisku je hneď pri vstupe letisková kontrola a veľa policajtov, ktorí ochraňujú okolie. Cesta do centra až k trajektu trvá strašne dlho, minimálne hodinu pri lepšej premávke. Cesta autobusom je lacná, najmä ak si kúpite Istanbul card v automate a rovno si ju dobijete, jednu kartu môžete používať viacerí a používajú ju tam úplne všetci. Väčšina významných pamiatok sa nachádza na európskej strane, ku ktorej sa dostanete trajektom za dobrú cenu do pol hodiny. Potom už môžete prechádzať pamiatky po vlastných nohách, tak ako to vždy robíme, spoznávame tak lepšie mesto, miestne obchodíky a reštaurácie.
Stačí ak sa dostanete na hlavné námestie Sultanahmet. Nachádza sa tam Modrá mešita, Hagia Sofia, Cisterna ,palác Topkapi a obelisky. Na námestí premávajú policajné hliadky a sem-tam aj auto, prechádzali sme tu viackrát za deň a ani nachvíľu nebolo toto miesto nechránené aspoň jedným párom policajtov.
Modrá mešita-Sultanahmetova mešita je otvorená už skoro ráno a vstup je zadarmo. Vstup je zakázaný počas oficiálnych časov, keď prebieha modlitba, časy sú napísané vpredu na tabuli. Ženy si musia zahaliť hlavu a taktiež nohy nesmú byť v obtiahnutých nohaviciach alebo v krátkej sukni. Turistom zapožičajú vhodný odev a muži aj ženy sa musia pred vstupom vyzuť. Veriaci z Istanbulu, ktorí sa chodia modliť do mešity si umývajú pred vstupom nohy. Počúvanie modlitby v parku je veľmi pekný zážitok, my sme stihli poslednú modlitbu, ktorá je po 19:00 s posledným lúčom svetla.
Hagia Sofia sa nachádza hneď oproti Modrej mešity. Je to stavba z roku 537 a pôvodne bola kresťanským chrámom. Neskôr bola prestavaná na mešitu, okolo sa dostavali minarety. V súčasnosti je to múzeum a platí sa poplatok 40 tureckých lír, študenti nemajú v žiadnej pamiatke zľavu. Pri vstupe musíte prejsť kontrolou ako na letisku. Vnútri prebieha rekonštrukcia, keď sa odkrývajú staršie kresťanské obrazy a mozaiky na stenách. Niektoré sa podarilo zachovať a pri hlavnom oltári ostala aj islamská časť s nápismi. V chráme sme pri hlavnom oltári videli dve mačky a nikto ich nevyháňal, na Slovensku by niečo také asi neprešlo. Hagia Sofia je zatvorená v pondelky, preto pozor na otváracie časy.
Cisterna, v ktorej sa uskladňovala voda sa nachádza pod zemou a má nenápadný vchod. Opäť ak chcete vstúpiť platí, že musíte prejsť bezpečnostnou kontrolou. Vstup je 20 lír. Vnútro je dosť tmavé, osvetlené len mihotajúcimi sa svetielkami. Vzadu sú stĺpy, ktoré predstavujú hlavu medúzy, tieto stĺpy pochádzajú z iného miesta a dodnes sa nevie odkiaľ.
Ak sa trochu prejdete, prídete až k Palácu Topkapi. Aj tu sa prechádzajú policajné hliadky na koňoch. Vstup stojí 40 lír, do háremu si musíte priplatiť zvlášť ešte 25 lír. Nájdete tam ukážku stolovacieho riadu, pozlátené čaše, bazén háremu, sultánove komnaty a výstavu tureckých zbraní- veľkých šablí a pušiek. Klenotnica počas našej návštevy bola zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Najkrajšie sú v paláci jednoznačne bohato zdobené steny, ktoré sú tvorené dlaždicami, vytvárajú zložité a farebné vzory. Sultan Abdulmecid sa rozhodol presťahovať svoje sídlo do paláca Dolmabahce, ktorý je postavený v európskom štýle. Za návštevu taktiež stojí Galatská veža z ktorej je pekný výhľad na celý Istanbul.
Rozhodli sme sa navštíviť ešte jednu väčšiu mešitu a tou bola Suleymanova mešita. Je to veľkolepá stavba a vnútri sa nám podarilo natrafiť na sprievodcu dobrovoľníka, ktorý zadarmo v angličtine rozprával o islame a o mešitách, ukázal nám pozície v modlení, ktoré vykonávajú v tejto mešite minimálne päťkrát denne počas modliacich časov.
Ak sa chcete len tak túlať mestom, môžete zablúdiť na Veľký bazár. Je to krytý priestor, pri každom vstupe sa prechádza cez kontrolu, takže aj tu sa znovu myslí na bezpečnosť občanov. Nájdete tam veci od výmyslu sveta, určite si trúfnite na zjednávanie cien. Ak by ste chceli nakúpiť sladkosti a koreniny, choďte na Spice bazar- Egyptský bazár, kde vám prenikavá vôňa a farby vyrazia dych.
Spoznávanie je aj o ochutnávaní typických jedál, je ich skutočne veľa, Turci vám ich budú ponúkať, len keď sa nachvíľu zastavíte pred ich reštauráciou. My sme stihli ochutnať turecký kebab, baklavu, ktorá je veľmi sladká plnená orechmi, ryžový puding Sutlac, tureckú kávu a turecký čaj. No jedál je skutočne veľa a dosť často používajú chutný baklažán. Turecký čaj je lahodný, pijú ho tam celý deň v malých sklenených pohárikoch, dá sa kúpiť za 1,2 alebo 3 líry. Na ulici sa dajú kúpiť sezamové praclíky Simit za 1,25 líry na raňajky. Ak chcete ochutnať dobrý kebab, najlepšie je asi pozorovať, kde nájdete stolovať aj domácich obyvateľov.
Úspešne sme dorazili domov, prišli sme s krásnymi zážitkami a každému odporúčam navštíviť túto perlu Orientu.
