Chefchaouen bol prvým dôvodom, prečo som sa chcela vydať do Maroka. Pred rokom som videla fotky na internete a povedala si, že tam raz musím ísť. Potom som začala objavovať, že Maroko ponúka viacero krásnych a zaujímavých miest a keď sa k tomu pridali aj ľahká dostupnosť z našich končín, už som dlho neváhala a musela som sa tam pozrieť.
Malebné mestečko sa rozprestiera v pohorí Rif. Je pokojné a nenápadné, až keď prídete bližšie uvidíte modré ulice, v ktorých sa môžete prechádzať donekonečna. My sme išli z Fezu prenajatým autom, ale viem, že sa tam dá dostať aj z Fezu autobusom, cesta je celkom dlhá 4,5 hodiny, ale po ceste sa vám naskytnú veľmi pekné výhľady na krajinu, na miestnych pastierov so stádami oviec, na miestnych obyvateľov putujúcich na oslíkoch, na ponuku keramiky pri cestách, pocestujete kľukatými cestičkami pomedzi pohoria, takže sa určite nudiť nebudete.
Parkovisko nás stálo zhruba 1 euro na celý deň. V uličkách sa nestratíte a pohotovo sa presuniete až do Mediny. Na uliciach sa živo obchoduje s kobercami, rôznymi domácimi výrobkami z dreva a kože.
Domy natreli na modro ešte v dávnych časoch Židia a táto tradícia sa tam zachovala dodnes a dodáva mestu autentickosť. Obyvatelia sa mi zdali veľmi milí, pri obchodovaní na nás nevyvíjali taký nátlak ako v ostatných častiach Maroka, kde sme sa ocitli predtým. Veľa modrých domčekov je premenených na hotely a reštaurácie, takže nie je problém ani s prenocovaním. Z Chefchaouenu sa robia turistické výlety do okolitých hôr.
Mesto je preslávené aj ako centrum hašišu. Miestni mladí chlapci nás sem-tam oslovovali na ulici a ponúkali nám ho a dokonca sa nám naskytla ponuka ísť do továrne na výrobu hašišu, ktorú sme radšej odmietli.
Prechádzať sa ulicami dá veľmi dlho a vždy bude každá ulica trochu iná počas dňa vzhľadom na polohu slnka, niekedy je krásne osvetlená,inokedy v tieni a aj preto sa tam človek ako milovník fotografovania nemôže nudiť. Veľmi pekný pohľad je aj na ľudí, ktorí majú oblečené typické oblečenie, no veľmi sa fotiť nechcú. Toto vysokohorské mestečk patrí Berberom. Muži majú oblečený dlhý odev s kapucňou a niekedy majú na hlave čapicu. Ženy majú dlhé šaty a na hlave šatku rôznych farieb alebo typické klobúky,ktoré som zazrela v tejto oblasti- slamené s malými farebnými brmbolcami.
Tak ako sú Santorini krásne biele, tak Chefchaouen je dychberúco modrý,práve tu môžete zažiť „50 odtieňov modrej“ a toto mesto úplne splnilo moje očakávania.
