Človek je tvor učenlivý. Tvárna hmota v rukách času o rovnici vplyvov. Okolnosti, ktoré nás pričinením následne posúvajú na herné políčka. To nazývam ja osudom. Strom nekonečného množstva možností. Prizložité i na dynamický binárny strom...
Vyznávam sa z hriechu viery v dokonalý determinizmus, ktorý je útechou mojej obmedzenej logiky a názorového poznania. A relativita. Alberta si potiahnem so sebou po zvyšok života.
Tieň skúseností
Celou nosnou myšlienkou tohto článku, bolo poukázanie na skepticizmus ľudí,ktorí sa učia aspoň tak rýchlo ako ja. Vždy som brala skúsenosť ako vytúžené plus a stavala ju nad mnohé hodnoty. Každá z nich však má svoj tieň...
Že náhoda ?! Stál rovno predo mnou... Nevideli sa celé mesiace. Celé mesiace, čo ma to ani tak netrápilo, aby som sa ozvala. A jeho? Možno tiež, nakoľko ma po „novom“ už jeho smutné oči ani rozhádzaná osobnosť viac nepresvedčili. S týmto človekom som si kedysi trúfala na podobnosť ? Ani náhodou! On svoj boj dávno prehral. Sám so sebou, životom a všetkými ostatnými.
Spýtala som sa ho, čo sa „tým“ zmenilo ... Povedal, že všetko a celý svet sa mu obrátil naruby. Spýtal sa ma to isté. „Od Teba už neverím nikomu, kto mi povie, že ma má rád.“ Jeho smutný pohľad do zeme a moje nasledujúce chladnokrvné otázky. Prečo a ako sa to stalo. Nevedel. Vedel vôbec niečo ? Ani nie. Povedal iba toľko, že keby mohol, urobil by to znovu. Slaboch.
Nie som človek, ktorý by odsudzoval iných. Ale schovávať sa za poruchy, neurotizmus a psychologickú diagnózu je slabošské. Sama som si tým prešla a nie je to nič iné ako sebaľútosť. Možno jedného dňa vykričím všetkým, kým som bola a vďaka čomu som tým, kým som.
Teraz ale vysvetlenie situácie popísanej vyššie...
Môj tieň skúsenosti :
Od „tej“ udalosti neverím nikomu a ničomu, čo neobsahuje intuitívne zaváňajúcu alebo racionálne dokázanú pravdivostnú hodnotu. (Ach, ten Matfyz.)
Jeho tieň skúsenosti:
Vďaka jeho minulým vzťahom a štúdiom beznádejne zmýšľajúcej psychológie práve poslal preč dve najúžasnejšie bytosti (obidve dôverne poznám), aké mal možnosť v tom svojom prázdnom živote zatiaľ stretnúť. A tie sa ani po ospravedlnení už naspäť nevrátia.
...
Spomeňte si teraz na svoju prvú platonickú lásku ... Bolo to krásne masochistické zdieranie vlastných myšlienok a túžob. Každý z nás pozná následnú smutnú báseň, slzy a tú bolesť z odmietnutia. Očkovanie do kmeňa našej pamäte pre budúce prípady, v ktorých vďaka nemu budeme môcť napr. platonické sympatie následným postupom ošetriť pre možný nádejný vzťah či priateľstvo alebo dlhodobú spoluprácu.
Všetky skúsenosti sú dobré, pokiaľ vieme s nimi zaobchádzať správne a tak ich aj spracúvať. Inak totiž môžu vzniknúť „paranoje“ hovoriace o závere akejkoľvek novej možnosti či udalosti prichádzajúcej do nášho života. V tomto prípade pôvodná „nová skúsenosť“ premení na šialený predikt vďaka nepriaznivým vplyvom predchádzajúcej udalosti.
A tak sa následne človek pripravuje o reálny plnohodnotný zážitok .. Priznajme si stretli ste niekedy dve rovnaké osobnosti ? => Zážitky aj s charakterovo podobnými ľuďmi teda museli byť iné =)
Záver
Každý človek vstupujúci do nášho života je potencionálnym prínosom pre vlastmý vnútorný i vonkajší svet. Sme neznalí budúcnosti a až po čase zistíme, kto sa v našich „bublinách“ zahrial a kto nie ... Preto nesúďme deň pred západom slnka a neposudzujme skutočnosti podľa výplodov našej fantázie toľkokrát prezývaných „skúsenosť“.
Jediný múr, ktorý Ťa ohraničuje, je ten, ktorý si si postavil na zle zmutovaných tehlách minulých udalostí ...
