Spolusúkmeňovci – všetci sme si ju všimli, ja osobne v takmer infarktovom stave ... Veď predstavte si, že idete po pešej zóne, obchodnej alebo kde to každý žiteje, prebíjate sa pomedzi ľudí sledujúc pohľadom všetky tie úžasné zľavy, ktoré jednoducho musíte využiť ... a zrazu pred Vami stojí socha...
Pozerám ... Tá socha tu predtým nebola ! Už som si však pomaly začala zvykať, že Tesco teraz vyzerá ako mini-avion v BA , že pribúdajú stále nové a nové budovy, dve miesta na pešej zóne majú dokonca pitnú vodu aj s označením.. Hm, stáva sa. Kráčam ďalej a tá socha sa pohla a zavŕtala pohľadom mi rovno do očí ... Srdce dostalo skrat, myseľ tiež a skoro som zabudla dýchať. Zľakla som sa ako sumec palmy a predýchavala šok.
Vyzeral ako socha, mal však oblečené niečo ako divadelný kostým. Zahaľoval celú jeho siluetu, ktorej rysy sa spod plášťa nedali rozoznať. Mal ním pokrytú hlavu, bol zahalený celý až po zem. Jediné, čo spod neho vykúkalo boli jeho dlane striebornosivej farby, ktoré rovnako ako tvár pokrytá tou istou farbou ladili s rúchom.
Stál tam, díval sa, urobil pózu, v nej zotrval absolútne nehybne a po nejakej dobe sa zase pohol urobil pózu inú a zotrvával v nej ďalej ...
Videl, že som sa zľakla tak bez pohnutia ruky iba naznačil perami jemný úsmev na znak ospravedlnenia. Prešla som okolo neho, obzerajúc sa ešte hodnú chvíľu... premýšľajúc. Bol originálny! Ak už aj nič iné, nápad bol originál ! =) (keďže pred ním stála urna zlatej farby na zber financií)
Šla som si po svojom, no keď som sa vracala naspäť naozaj som mu zatúžila niečo darovať. Posledné financie som však dala za vytúženú knihu, tak som prehľadala tašku a našla iba ak desiatu – siestu. Podišla som k nemu a so slovami, že bohužiaľ už nič iné nemám som mu ju vložila tam do urny. Ten človek sa krásne usmial, rukami sa dotkol srdca a vystrel ich od seba, akoby naznačoval, že mi ho posiela. Pomaly sa vzďaľujúc som vystrela ruky i ja, dotkla sa jeho imaginatívneho srdca v lete a priložila ho k svojmu.
Úsmev jeho, úsmev môj. A veľký príliv drobného šťastia, pretože to bol moment najkrajší z celého dňa ...
