To isté

Prichádzala zima a leto,
keď v krídlach zadul jarný vietor
Plní protikladov, plní zmien.
No predsa - Ty, ja -
a jeden. 

Tvoja noc bývala pre mňa deň
Keď padáš, 
ja stúpam
A Tvoje svetlo je môj tieň

Tvoje slzy dopadajú
na môj smiech
A krása
Nenávisťou vychádza z tých miest

Zvykla som líhať pri tomto stone,
A v mysli pomaly Ti zhasínať
Zbavovať sa ticho modly svojej
Byť prekliata a preklínať
Medzi stromami kameň
A v mŕtvom tichu život kráča v diaľ
Zostať tam stáť a mĺkvo dívať
Či ísť a opatovať žiaľ
Dve cesty sa rozídu
No smer zostáva ten istý
Blúdivý chaos do kruhu
Bez pochopenia že svet je len jeden
A čas to istí ... 

Nakloň moje srdce k uchu
A klávesou skús zahrať jeho tón
Pohlaď prstom svoju slzu
A skús počúvať ju mnou


Tvoj čierny havran i biela ľalia
Oboch spája srdce čisté
A keby si teraz tu bol
a vnímal,
videl, počul a nezhasínal
Cítil by si a vedel,
ž e sme to isté...



Ako vtedy.