Kde bolo tam bolo, v jednej neznámej krajine, v jednom neznámom meste, na jednej z hlavných ulíc sa stretli dvaja ľudia. Či do seba nechtiac vrazili, on jej pozbieral knihy alebo iba zavadili o seba priamym pohľadom, je nepodstatné... Našli sa. On a Ona. Dali sa do reči, predstavili sa a odchádzali jedným smerom - spolu. Začali tráviť spolu čas, v meste, na miestach blízkych i ďalekých, boli spolu stále viac a viac – spoznávali sa do hlbín sústredných kružníc. Spoznali, zamilovali krásne a hlboko.
Keď však nastal čas rozhodnúť sa či ísť spolu do niečoho silnejšieho, prišli pochybnosti. Neboli to však pochybnosti hmotných stránok, nedostatkoch toho druhého či spoločnej ceste, ale ...
-„BOLO BY TO PRÍLIŠ DOKONALÉ.“
...
A s týmto dôvodom sa rozišli a vzdali to.
Každý šiel svojou cestou, premazali svoje čísla, prerušili kontakty a zrúcali každučký most. Ona si našla iného, On si našiel inú. Ona sa vydala, On sa oženil. Každý s niekým iným. Ani jeden z nich však už nebol nikdy šťastný ako boli predtým, práve vtedy, keď bola Ona s Ním a On s Ňou.
O mnoho rokov manželstva, detí a dôchodku... Jeho maželka umrela. Jej mažel zomrel.
Jedného dňa blúdil On ulicou, presne tou ulicou pred rokmi ... Jedného toho istého dňa blúdila Ona ulicou, tou istou čo pred rokmi... On zavadil o Ňu pohľadom, Ona o Neho...
A obaja sklopili svoj starý zrak a išli svojím smerom.
-„To je ale hlúposť !!!“, znela moja odpoveď hneď po tej jeho : „Bolo by to príliš dokonalé.“
. . . Celý príbeh znie ako fikcia a možno aj je. Ukazuje však na jednu skutočnosť, ktorá je pravdivá, reálna a vyníma sa každý deň, hoci ľudia ako ja si potom iba trieskajú hlavu o tento nonsensový úkaz...
Tou skutočnosťou je, koľko ľudí si nechá pretiecť svojím životom šance na ideálny vzťah z dôvodu, že by to bolo „ príliš dokonalé“ ...
A zároveň sa prelína s druhým prípadom – ešte častejším – a to je ten, že si ľudia ani len neuvedomujú , že ten vzťah by mohol byť dokonalý. Z úplne absurdných dôvodov to vzdávajú a púšťajú osoby, vzácne osobnosti, plávať dolu prúdom, napriek tomu, že to boli tie najúžasnejšie bytosti aké kedy stretli a už nikdy nestretnú... Pretože rovnaká šanca nechodí dvakrát.
Niektorí si to uvedomujú a niektorí nie. Niektorí si to uvedomia neskôr a niektorí si to neuvedomia vôbec. Najhoršie však je, keď to niektorí tušia a stránia sa toho, aby si to uvedomili, celý život...
