Tento stav nezapríčinila len číra lenivosť. Popri novinárčine som sa venoval aj svojmu novovznikajúcemu občianskemu združeniu (OZ), ktoré bude zastrešovať všetky naplánované projekty s vašou finančnou a morálnou podporu. Proces registrácie OZ práve prebieha na Ministerstve vnútra, volá sa Pod povrchom. Časom sa spustí aj webstránka, na ktorej budem publikovať články a neskôr založím internetové noviny.
Je zrejmé, že tieto noviny nebudú zamestnávať veľa ľudí, keďže hlavným finančným zdrojom budú príspevky vás ľudí. Ale nemusí to znamenať, že majú skromné ciele. Obávam sa, že média na Slovensku sa pomaly stávajú irelevantné, lebo sa už ani nesnažia prezentovať komplexný obraz dnešnej reality. Nefungujú ako most, ktorý má spájať ľudí a moc. Na jednej strane trvajú na bezúhonnom type politika, ktorý momentálne nemá na Slovensku vytvorené podmienky vzhľadom na stav spoločnosti a systém financovania politických strán. Odmietajú skoro všetko, čo je dnes v politike v ponuke, a nie sú už ani ochotní rozoznať schopnú politiku od neschopnej. Na strane druhej neponúkajú ľudom alternatívu, ani cestu ako sa k lepšiemu stavu dopracovať. Sú zdrojom skôr frustrácie než inšpirácie.
Nemám na to liek, ani patent na múdrosť. Ale som presvedčený, že tejto krajinu by prospelo viac investigatívnej žurnalistiky než menej; dlhšie a lepšie spracované témy ako krátke a plytké „správy“; viac kontextu a nuansy, menej bezohľadnej, tupej novinárskej agresivity. Tým nechcem ospravedlniť zločiny ani odľahčovať korupciu. Ale nepáči sa mi ako sa „Gorila“ už vidí za každým rohu a za každou kauzou. Inými slovami – nie, všetci nie sú rovnakí. Toľko k úlohe lepšie tlmočiť moc ľuďom a ľudské očakávania moci.
Čo sa týka ľudí samotných, vidím apatiu a cynizmus ako veľkú hrozbu pre Slovensko. Aj najväčší optimista uzná, že táto krajina potrebuje ešte niekoľko desaťročí, kým sa z nej stane stabilná demokracia, kde kradnúť je skôr výnimka ako pravidlo medzi elitou. Problém je nielen samotná náročnosť úlohy pred nami, ale hlavne očakávanie verejnosti, že to pôjde rýchlo. Ako keby sa ľudia rozhodli zúčastniť na kilometrovom preteku a neskôr zistili, že budú musieť zabehnúť maratón. Pochopiteľne veľa z nich to už vzdalo. Neboli psychicky pripravení. Preto popri novinárčine chcem navštíviť gymnázia a vysoké školy a presvedčiť mladých ľudí o tom, aké je dôležité, aby sa venovali veciam verejným. V zmysle ukázať, že ide o beh na dlhú trať, chcem v septembri obehnúť Slovensko, od Skalice do Sniny, a každý deň navštíviť iné gymnázium (trasu som načrtol dole). Zbieral by som kontakty od študentov, ktorí majú záujem o verejné veci; tento zoznam by neskôr fungoval ako národná platforma pre aktivizmus mladých ľudí.
Mám veľa iných nápadov ako využiť „epizódu Gorila“ na dobré účely. Samozrejme budem sledovať vyšetrovanie spisu ako som vám sľúbil a budem sa naďalej snažiť vydať knihu. Ale priznajme sa, ak by som mal robiť len to, bol by som stále nezamestnaný. Môj právnik hovorí, že odvolací súd ani nezačal konať, lebo neboli doručené všetky dokumenty. A špeciálny prokurátor vidí vyšetrovanie Gorily ako prácu „na niekoľko rokov.“
Takže – v nasledujúcich týždňoch budem nielen písať články, ale pripravím aj pôdu pre projekt investigatívnej žurnalistiky s pomocou ľudí, ktorým verím. Budem sa snažiť zlepšiť bežeckú formu (nezávideniahodnú - 1h:10min počas nedeľňajšieho behu Devín – Bratislava), aby som zvládol trasu okolo Slovenska. A keď kniha nakoniec vyjde, dám prostriedky získané z predaja spolu s tými vašimi do projektu Pod povrchom. Lebo ak toto za to nestojí, neviem si veľmi predstaviť, čo by mohlo.
TRASA behu: 3.9 – 7.10 2012
Skalica - Senica - Myjava - Nové mesto nad Váhom - Trenčianske Teplice - Bánovce nad Bebravou –Partizánske - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen – Detva - Lučenec - Poltár – Kokava nad Rimavcou - Hnúšťa – Revúca – Štítnik – Dobšiná - Spišská Nová Ves – Krompachy – Gelnica - Prešov – Košice – Bidovce – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Košice maratón = 687 km
