Keď som si to celé prečítal, naskočila mi husia koža a prechádzal som celý rozhovor ešte raz, aby som našiel zdôvodnenie tohto prehlásenia. Márne. V jednom momente priznala -„časť je mi absolútne neuveriteľná, ale to je len vec pocitu.“ Takže pocit? Jediná vec, ktorá naznačovala, že je za tým viac bola veta: „na základe toho, čo dnes už viem.“ Čo je to za tajuplnú informáciu?
Jedna z viacerých výziev (po tom čo bol spis Gorila zverejnený na internete) bolo rozhodnutie, ako mám o spise informovať verejnosť. Koľko toho povedať? Mám menovať ľudí, obsah ich rozhovorov, ktoré by možno chceli držať v tajnosti? Koľkým ľuďom postúpať po prstoch a ako silno? Rozhodol som sa, že vo väčšinou prípadov postavím obhájenie autenticity spisu nad ostatné starosti. Koniec koncov je to jeden z najzávažnejších dokumentov, ktoré sa kedy dostali na verejnosť. Verím, že čokoľvek sa urobí, alebo neurobí, pre boj s korupciou v tejto krajine je dôležité, aby ľudia verili, že rozhovory opísané v Gorile sa naozaj udiali.
Takže naspäť do Úradu vlády, kde sme sa s Radičovou 10. februára rozprávali o spise Gorila. Opýtal som sa, čo tým myslela v rozhovore pre SME, keď tvrdila, že časť spisu je fikcia. Vyšlo najavo, že nechcela naznačovať, že by si SIS časť spisu vymyslela, ale keď Mikuláš Dzurinda dostal správu zo SIS o operácii (dva dokumenty „o spojitosti finančnej skupiny Penta so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou“ a „o pripravovanej privatizácií rozvodných závodov“ boli zaslané premiérovi a ministrovi vnútra dňa 15. februára podľa spisu Gorila), predstavitelia finančnej skupiny sa dozvedeli tiež, že byt na Vazovovej ulici je odpočúvaný. Premiérka naznačovala, že namiesto úteku z krajiny, sa finančná skupina rozhodla vrátiť do bytu a začala konverzácie predstierať, aby skompromitovala dôveryhodnosť celého spisu.
Rozprávali sme sa aj o iných veciach, ale toto bola tá podstata, ktorá vysvetlila vyjadrenia premiérky pre SME, že neverí Gorile ako celku. Prvá časť je zrejme dôveryhodná – do 15. februára 2006. Ide o 7 prepisov údajných stretnutí medzi Haščákom, Malchárkom a Bubeníkovou, v ktorých sa nachádza jadro korupčného systému. Ale po tomto dátume, premiérka poznamenala, že musíme brať konverzácie ako pravdepodobne hrané.
A to bolo všetko. Ani jeden z nás nikdy nespomenul meno Roberta Fica, ani sme sa nerozprávali, čo môže z tejto informácie vyplývať. Niekto z pracovníkov Úradu vlády mi potom pomohol vytlačiť môj prejav z USB kľúča, ktorý som mal o 30 minút na Námestí SNP prezentovať. Na záver keď sme prechádzali chodbou Úradu vlády plnou ťažkoodencov ma premiérka ešte varovala, aby som sa protestu nezúčastnil. Mala obavy, že tam príde veľa agresívnych ľudí, ktorí budú hádzať kamenné kocky. Po tejto poznámke sme sa rozlúčili.
Mala premiérka pravdu o spise? To sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. “Je celkom možné, že sa to tak stalo, ale nikto nemôže vidieť do hláv (finančnej skupiny) a čo si v tom čase mysleli,” povedal bývalý výsokopostavený siskár z Pittnerovej éry (do roku 2006).
Zdá sa, že prepisy zo spisu Gorila podporujú verziu Radičovej. Na údajnom stretnutí Bubeníkovej a Haščáka z 5. mája 2006 sa Haščák mal sťažovať, že „ho práve v týždni okolo 15.2.2006 začala sledovať SISka... Haščák sa mal v tej dobe práve stretnúť s pokladníkom SDKÚ Igorom Kucejom. Kucej mu hovoril, že ho Mikuláš Dzurinda upozorňoval, že ak sa chce stretávať s Pentou má si dávať väčší pozor... Bubeniková hovorí, že práve od tohto obdobia sa jej vyhýba Ivan Mikloš.“ (vybraté zo spisu Gorila)
Ak má teda premiérka pravdu a pofebruárové rozhovory z 2006 sú kompromitované, ako máme teraz spis chápať? Pre ľudí, ktorí nepoznajú spis podrobne, táto teória napríklad možno vysvetľuje, prečo firma Elementa, prostredníctvom ktorej sa mal uhradiť 200 miliónový úplatok , nikdy nevlastnila žiadnu halu v Medzilaborciach (ako pôvodne tvrdí spis Gorila zo dňa 9. júla). Je dôležité tiež poznamenať, že až po 15. februári 2006 padli v údajných rozhovoroch niektoré najväčšie sporné obvinenia (napríklad o tom ako si Dzurinda s Hrušovským údajne rozdelili 200 miliónov korún ako úplatok zo Siemensu).
Navyše je zaujímavé , že Robert Fico (raz) a jeho asistent Fero Határ (štyri krát) navštívili byt na Vazovovej až potom, čo sa Dzurinda dozvedel o operácií Gorila. Mohlo to byť aj prirodzeným vývojom, keďže sa blížili voľby a každým dňom sa zvyšovala pravdepodobnosť víťazstva Smeru. Ale takisto to mohol byť pokus o vlákanie Fica do pasce, aby bol po voľbách „vydierateľný“ (a treba mať na pamäti, že jedným z prvých rozhodnutí Jozefa Magalu po tom čo sa za vlády Smeru stal riaditeľom SIS, bolo zrušenie operácie Gorila, dňa 4.augusta 2006)
Avšak, toto je len logická dedukcia, nie pokus o zbavenie Roberta Fica alebo Smeru spoluúčasti v Gorilovom korupčnom systéme. Aj keby bol Fico alebo Határ pozvaný do bytu, aby boli neskôr skompromitovaní, oni predsa pozvanie mohli odmietnuť. Ak v byte na Vazovovej skutočne boli, nemôžu teraz tvrdiť, že s tým nemajú nič spoločné (ako tvrdí hovorca Smeru Erik Tomáš: „Tieto vyjadrenia definitívne potvrdzujú, že kauza Gorila bola kauzou druhej Dzurindovej vlády, s ktorou strana Smer nemala nič spoločné“).
Už asi mesiac po stretnutí s premiérkou sa snažím overiť jej tvrdenia medzi ľuďmi, ktorí na spise pracovali alebo majú k nemu blízko. Niektorí to označili za nezmysel pochybujúc o tom, že by sa finančná skupina vrátila do bytu, ktorý je odpočúvaný (“nedáva to zmysel, že by sa tam vrátili a predstierali, že sú súčasťou korupcie, keď aj ich hrané rozhovory by mohli byť použité proti nim neskôr vo vyšetrovaní,” povedal mi policajný vyšetrovateľ). Iní namietali, že Radičovej verzia obsahuje logické medzery. “Správu, ktorú dostal Dzurinda bola len informatívna a pravdepodobne neodhaľovala, že SIS odpočúva byt na Vazovovej,” povedal mi zdroj z prostredia SIS, ktorý tam pracoval za čias Magalu. “A okrem toho, nemyslím si, že by Dzurinda povedal o operácií Pente. Politici vždy upodozrievajú oligarchov, že klamú o výške provízií z privatizácie, a preto normálny postup by bolo nechať odposluchy bežať, zistiť aké informácie sa získali a takisto snažiť sa o zaistenie kompromitujúcich materiálov na iné politické strany.”
Zápasil som s dilemou, či mám informáciu od premiérky zverejniť. Na jednej strane som cítil, že ľudia si zaslúžia vysvetlenie jej tvrdení, že časť Gorily nie je pravdivá, ale je “beletria”. Na druhej strane, ak by som zverejnil pred voľbami hocičo, čo by “ospravedlňovalo” Ficovu návštevu v byte, bolo by to považované za politické hry. Nakoniec mi táto informácia vykĺzla z úst počas živého rozhovoru pre televíziu ČT24 vo večerných hodinách 9. marca. Niekedy sa pravda jednoducho prederie na povrch.
Trvalo niekoľko dní, kým si slovenské média všimli môj rozhovor pre ČT24. Ako náhle sa o to začali zaujímať, ozvali sa z Úradu vlády nespokojné hlasy. Zverejnil som obsah rozhovoru, ktorý sa odohral medzi “štyrmi očami” a “to sa nerobí”. Tak mi bolo povedané. Možno. Ale v situácií s vyhýbavým vystupovaním SIS pred policajnými vyšetrovateľmi a odovzdaním prípadu do rúk Roberta Kaliňáka by ľudia, ktorí majú kľúčové informácie o spise Gorila, nemali vyhlasovať pochybnosti o jeho pravdivosti bez akéhokoľvek vysvetlenia. To sa tiež nerobí.
* * * * *
Pôvodne som zamýšľal písať blog o stave, v akom sa nachádza vyšetrovanie spisu Gorila, ktoré teraz zdedí Ficova vláda od svojich predchodcov – vyšetrovací tím, a ako pokročili. Ale nechám to až na ďalší týždeň, aby relevantní aktéri mali čas zareagovať na moje otázky. Na záver ešte jedna poznámka, ktorá stojí za zamyslenie a počudovanie. Riaditeľ SIS Karol Mitrík stále nedovolil Petrovi Mravcovi vypovedať v prípade (Mravec je bývalý agent SIS, ktorý prepisoval údajne rozhovory do spisu Gorila). Navyše Ústavný súd rozhodol minulý rok v októbri o zrušení rozhodnutia bývalého riaditeľa SIS Magalu o prepustení Mravca (za to, že sa som nou stretával, že mal nezabezpečené dokumenty vo svojom trezore, a za to, že si dovolil vziať svoj osobný mobil so sebou do práce). Prípad sa vrátil do rúk Mitríka, ktorý mal buď rozhodnutie Magalu potvrdiť, alebo prijať späť Mravca za agenta SIS. Zatiaľ Mravec nedostal žiadne rozhodnutie o svojom statuse.
Akoby uznal aj Mikuláš Dzurinda, kde chýba vôľa, tam nie je cesta.
* * * * *
Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým za dary a tipy na príbehy. Niektorým z vás prekážalo, že používam email na sme.sk, a preto odteraz môžete písať aj na loveniegoril@gmail.com.
V nasledujúcich blogoch budem písať o týchto témach:
1. Súčasné a minulé policajné vyšetrovanie spisu Gorila
2. Nové nominácie do polície a SIS
3. Financovanie politických strán
Stále mi môžete posielať tipy na príbehy. Budem na nich pracovať zároveň so spomenutými témami.
