V posledných týždňov som sa stretol s Lipšicom aj s Kaliňákom, ako aj s niekoľkými členmi špeciálneho vyšetrovacieho tímu. Nebudem ich priamo citovať nielen preto, že sme sa tak dohodli, ale aj preto, lebo vynášanie informácie môže tím zneistiť a zdeprimovať. A keďže sám som v pozícií zažalovaného v prípade Gorila (na ochranu osobnosti Jaroslava Haščáka), je v mojom záujme, aby tím pracoval dobre a ničím nerušene (berte to ako priznanie potenciálneho konfliktu záujmov v prípade tohto článku – budem sa snažiť písať objektívne).
Zloženie tímu
Keď sa začiatkom januára dal vyšetrovací tím dohromady, počul som názory policajtov, ktorí nie sú súčasťou tímu, že to môže skončiť ako fraška. Tvrdili mi, že ľudia, ktorí boli do tímu vybraní (dokopy 10 policajtov z Úradu boja proti organizovanej kriminalite – ÚBOK, z Úradu boja proti korupcie – ÚBPK, a z Inšpekcie MV), boli prevažne mladí a menej skúsení bez veľkých prípadov za sebou. Jediný, ktorý si vyslúžil všeobecné uznanie bol Rudolf Cádra, zástupca riaditeľa ÚBOKu a odborný garant vyšetrovacieho tímu. Cádra (37) bol pri začiatkoch ÚBOKu v roku 2004 a následne viedol jeho odbor vyšetrovanie; za Ficovej vlády bol prevelený do Trnavy, ale vrátil sa do centrály so Spišiakom v roku 2010. Cádra vybral ako vedúci tímu Marek Gajdoš (32) z Trnavy (len tak mimochodom menný zoznam členov tímu bol zverejnený na policajnom Intranete, tak nie je až tak tajný).
Cádra však nemal úplne slobodné ruky v zložení tímu. V minulosti ÚBPK a Inšpekcie vyšetrovali (alebo skôr „vyšetrovali“) časti spisu Gorilu, a to dokonca tri krát, a preto bolo rozhodnuté, že v mene akéhosi „kontinuita“ budú menovať aj svojich ľudi do sučasného tímu. A tak sa tam dostali policajti ako Attila Zájonc (zástupca riaditeľa Inšpekcií), ktorý podľa mojej informácie bol na ÚBPK s Jánom Rejdom, jeden z údajných aktérov spisu Gorila. Alebo Lucia Šarniková zo Zvolena, ktorá mala na starosť prípad Gorila na ÚBPK vlani, keď jeho vyšetrovanie zastavila Vojenská prokurátorka po intervencií Dobroslava Trnka.
Na druhej strane chýbalo tam mena ako Braňo Jendrušák, ktorý viedol vyšetrovanie Gorily od októbra 2010 do mája 2011, a zrejme o ňom vedel najviac, alebo skúsenejší veteráni prípadov ako sú kyselinári, bytová mafia, tunel Branisko atď. Niektoré starší policajti naznačovali, že tím postavili z menej skúsených preto, aby členovia nemali veľmi vyprofilované právnické názory. Tým pádom by bolo jednoduchšie ich manipulovať.
Bolo by to však príliš jednoduché konštatovať, že relatívna neskúsenosť tímu viedla po voľbách k vzneseniu obvinenia za podvod proti Pavlovi Ruskovi. Minimálne sa s obvinením stotožnil podľa všetkého prokurátor Úradu špeciálnej prokurátury Alexander Bíró – až dokým ho sám nezrušil minulý piatok (asi na príkaz od dozorujúceho prokurátora Dušana Kováčika). Ale personálne zloženie tímu je evidentne niečo, s čím vedenie ministerstva a polície zápasili. Najprv pridali ďalších 4 členov do tímu, namiesto toho, aby ho začali reorganizovať – v napätej atmosfére pred voľbami, média by určite hľadali za tým nečestné motívy. A ako všetci dnes uznajú, zloženie tímu nie je konečné ani nezmeniteľné, ale môže sa prispôsobovať vyvíjajúcim sa potrebám vyšetrovania.
Úloha prokurátora
Ale koniec koncov možno dôležitejšie než odborné schopnosti policajného tímu bude prístup Dušana Kováčika ako dozorujúceho prokurátora. Podľa zdroja z MV, Kováčik od začiatku obnovenia (štvrtého) vyšetrovania mal tendenciu spochybniť kroky policajného tímu, čí naozaj potrebujú účtovcníctvo z tej-ktorej firmy atď. Nachvíľu sa to vraj zlepšilo, po tom ako si s Lipšicom spolu vypili koňak na jeho 50 narodeniny, ale po voľbách sa to môže zase zmeniť.
Tým nechcem Kováčika kritizovať za zrušenie obvinenia voči Ruskovi, lebo dôvody vyzerajú byť logické, a polícia asi naozaj v tom prípade konala minimálne unáhlene. Ale pamätám si naňho z výsluchu na ÚBPK v roku 2009, kedy evidentne nemal záujem o obsahu spisu Gorila, ktorý som priniesol ako listinný dôkaz, ale skôr o tom, odkiaľ (resp. od koho) ho mám. Fajn, možno preňho to boli kľúčové informácie, dôležitejšie než samotný spis. Ale bol vtedy tiež dozorujúci prokurátor a viem ako sa to skončilo s mojím podnetom – 103 zo 106 strán, ktoré som doniesol, boli po troch týždňov vytrhnuté zo spisu ÚBPK Bratislava a poslané cez centrálu do Nitry, odkiaľ pochádzal vtedajší šéf ÚBPK Tibor Gašpar. Prečítal som si neskôr 10-stranovú správu, výsledok nitrianskeho operatívno-pátracieho skúmania spisu Gorila pod titulom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie.“
Podstatná časť toho dokument je rekapitulácia informácií podaných pred políciou koncom roka 2009 Jaroslavom Haščákom, Annou Bubeníkovou čí Jiřím Malchárkom. Haščák (20.11.2009) policajtom povedal, že „nepotreboval nikomu sľubovať čí dávať provízie alebo úplatky za to, aby ktorúkoľvek z obchodných verejných súťaží vyhrali, vždy dominovali nad ostatnými súťažiacimi v prvom rade ponúkanou cenou.“ O kúpu PPC v privatizácií v roku 2004 podľa policajného dokumentu Haščák povedal, že „opät dali najvyššiu ponuku a verejnú súťaž vyhrali.“ V skutočnosti zrejme dali tretiu najvyššiu ponuku - E.ON z Nemecka dali dve ponuky, ktoré boli vyššie, ale jednou sa komisia FNM nezaoberala, a druhá zrejme prehrala preto, lebo 35 percent bodov v rámci hodnotenie boli za subjektívne kriterií. (viď: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_). Ale s tým sa operatívci moc netrápili.
Bubeníková (19.11.2009) zase podľa policií povedala, že keďže predaja PPC schválil 11-členný výkonný výbor na FNM, „bola malá možnosť na to, aby niekto dokázal ovplyvniť vo svoj prospech dosť značný počet osôb...“ Ako keby podstata Gorily nebola práve o tom, ako „niekto“ presne toto dokázal. A bývalý minister hospodárstva Malchárek (tiež 19.11.2009) povedal, že i keď Haščáka „uznáva ako odbornú autoritu,“ do procesoch na Ministerstve hospodárstve „nezasahoval ani nepriamo.“ Napriek tomu, že už vtedy bol na svete rozhovor denníku SME s Haščákom z 10.2.2009 (http://www.sme.sk/c/4301585/malcharek-o-vile-a-milionoch-mlci.html#ixzz1iPrxrE16), v ktorom povedal Haščák o Malchárkovom poradcovi Ľubošovi Ševčíkovi, že „je možné, že som mu ho poradil. Nikdy som sa netajil, že sa s Jirkom poznám a že v niektorých veciach som sa mu snažil pomôcť.“ Polícia tieto veci podľa všetkého nekonfrontovala.
„Z vykonaného operatívneho preverovania“ zistili aj to, že firma Elementa vlastnená Bubeníkovej manželom Romanom podľa daňového priznania „neprijala platbu vo výške 200.000.000.-Sk za analýzy realitného trhu a platby za výrobnú halu v Medzilaborciach.“ A bolo výbavené. Ani slovo o záhadných 50 miliónoch korún v účtovníctve Elementy z „tržby za ostatné výnosy z hospodárskej činnosti“, či o spriaznenej firme Pressburg Properties a určitej hale v Považskej Bystrici, z ktorého predaja tiež inkasovali v roku 2008 zisk takmer 50 milión korún.
Aký minister, také vyšetrovanie
Zdá sa, že zatiaľ sme boli svedkovia toho, čo sa stane, keď sa veľmi chce niečo vyšetrovať (súčasné, druhé vyšetrovanie za Lipšica), a ako to vyzerá, keď sa veľmi nechce (počas Kaliňákovho prvého ministrovania). Zvláštne je, že postoj polície sa v obidvoch prípadoch veľmi podoba postoju ich politického vedenia, i keď, ako vieme, polícia by mala byť apolitická. Kým Lipšic verí spisu Gorila ako autentickej, legálnej, zdôvodnenej a dobre zrealizovanej práce tajnej službe, Kaliňák spisu moc neverí; nechce tlačiť na tajnú službu, aby s políciou spolupracovala (varuje pred vytvorením nejakého precedensu, že by príslušníci SIS mali svedčiť proti ne-členom služby); a zdôrazňuje verziu spisu podľa ktorej „objekty spravodajského záujmu“ mali vymyslieť všelijaké hluposti po tom ako sa údajne dozvedeli, že ich konšpiračný byt je odpočúvaný (úplnou náhodou táto jeho viera podporuje líniu strany Smer, že tajomník Róberta Fica Fero Határ nebol vôbec v byte, tobož nie štyri krát, ako je úvedene v spise Gorila, a nebral od Penty ani korunu na financovanie Smeru).
Polícia to má teraz preto skutočne ťažké. V tíme nemajú najväčších vyšetrovateľských borcov (tí vraj by do takého vyšetrovania pod tlakom nikdy nešli, alebo kvôli iným prípadom neboli v tom čase voľní; a no a čo, mladí sú podľa policajného vedenie aj tak smelší a pracovitejší). Dozor robí prokurátor, ktorý ho už raz dozoroval až do stratena. A nad všetkým bude stáť staronový premiér a hlavne staronový minister vnútra, ktorý políciu nechá síce slobodné vyšetrovať, ale ktorý neverí spisu a evidentne asi nebude riskovať ani štipku svojho obrovského politického kapitálu, aby im pomáhal.
Nuž nechajme sa prekvapiť.
