Prvá a tzv. „slabšia" časť kontrarozviedky je od tohto leta tvorená z bývalých odborov 1, 2 a 3,ktoré sa venujú terorizmu, extrémizmu a činnosti cudzích spravodajských služieb na Slovensku. Vedie ju Beata B. (nie je to jej práve meno - ide o služobné, tzv. „ľavé" meno), zastúpená Danielom V. (tiež ľavé meno), obaja dlhoroční príslušníci SIS.
Druhá, „silnejšia" časť kontrarozviedky má mať skôr ekonomický charakter. Tak ako predtým tvorí základ bývalý 5. odbor, ale aj ten sa teraz rozdelil na dve časti - ekonomické hrozby vedie Peter V. a organizovaný zločin ma na starosti Juraj J. (ľavé mená - v tomto blogu som sa rozhodol uviesť iniciály len pri osobách, ktoré nie sú verejne známe a odkrytie ich mien by neslúžilo verejnému záujmu). Okrem toho sa táto sekcia venuje štátnej správe, korupcií, energetike, vydávaniu previerok a sledovaniu. Celú túto novú časť kontrarozviedky vedie Ján Holič (ľavé meno Olecko), ktorý pár mesiacov predtým než nastúpil do SIS, bol vo funkcií prvého viceprezidenta policajného zboru. Zástupcu mu robí Miroslav B. (ľavé meno), ktorý za čias riaditeľa SIS Vladimíra Mitra (do roku 2003) bol šéfom 5. odboru. Neskôr odišiel zo služby a stal sa komerčným právnikom.
Ďalšia zaujímavá personálna zmena je návrat „nezničiteľného" Ľubomíra Lietavu ako šéfa sekcie techniky (rozumej odpočúvanie). Za čias Ivana Lexa (1995-1998) sa Lietava zaoberal vývojom odpočúvacej techniky v rámci tejto sekcie, ktorá bola podozrivá z nelegálneho odpočúvania tisíce občanov - politici, obchodníci, mafiáni, novinári atď. Vždy sa však považoval za bližšieho spojenca Vladimíra Mitra, za ktorého druhého vedenia (1998-2003) sa stal šéfom technickej sekcie. Vojenská prokuratúra ho obžalovala za zneužitie právomoci verejného činiteľa v rámci kauzy nelegálneho odpočúvania denníka Sme z roku 2003, ale súd ho definitívne vyhlásil za nevinného v roku 2007.
Za prvej Ficovej vlády sa Lietava posunul na Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) ,kde sa stal „pre zmenu" šéfom sekcie techniky. Keď sa s ním lúčil vtedy nastupujúci minister obrany Ľubomír Galko, Lietava sa začiatkom roka 2011 stal členom dozornej rady Sigin a.s., firma ktorú na Slovensku od roku 1995 zastupuje izraelský podnik Verint (dodávateľ odpočúvacieho systému, ktorý používa tajná služba).
Meno Ľubomír Lietava sa objavuje v spisoch ŠtB ako preverovaná osoba a kandidát na tajnú spoluprácu. Je považovaný za zručného profesionála a pôsobí serióznym dojmom, ale nedá sa nevšimnúť, že za jeho éry boli Slovenské tajné služby často podozrivé, že zneužijú odpočúvacie zariadenie.
Čo sa z tých zmien vyplýva?
1. Už zrejme nie sú také markantné rozdiely medzi SIS, VOS a políciou - zložky, ktoré v minulosti dobre nespolupracovali a medzi ktorými často zbytočne panovala rivalita, prípadne si vzájomne robili zle. Stalo sa to nielen preto, že vládu teraz tvorí jedná strana, a bezpečnostne zložky „nepatria" rôznym súperiacim politickým pánom. Ide skôr o to, že minister vnútra Róbert Kaliňák má zrejme hlavné slovo v rámci SIS ako aj vo vojenských službách a v polícií. Riaditeľ SIS formálne podlieha predsedovi vlády, ale Ján Valko zrejme pustil do služby ľudí blízko Kaliňáka (napr. Ján Holič) a šéfa VOS Ľubomíra Skuhru (ktorý vraj dobré vychádza s novým vedením „slabej" časti kontrarozviedky). Skuhra je sám považovaný za Kaliňákovho človeka - novou šéfkou kancelárie ministra vnútra je zrejme Skuhrová partnerka Dušana Višňovská (pozri sem: http://mis.enviroportal.sk/detail/vyjadrenie-svs-c-2010-02588-rodinny-dom-s-tepelnym-cerpadlom-a-vsakovacim-zariadenim-dolne-oresany).
2. Reorganizácia SIS môže navonok vyvolať dojem, že spravodajská služba sa preorientovala na bezpečnostné priority západných partnerov tým, že založila špeciálnu zložku venujúcu sa terorizmu. Zároveň však reorganizácia, ktorá prebieha(la) v SIS a v rámci vojenských služieb umožní novému vedeniu ľahšie sa zbaviť nežiaducich príslušníkov zrušením ich miest, namiesto prepustenia. A potom nájsť viac miest pre kamarátov a vyhorených policajtov (podľa mojej informácie SIS robila rozbor pre desiatky nových príslušníkov po voľbách a vytvorila - v čase všeobecných škrtov - zhruba 20 nových miest).
3. Je chvályhodné, že novom vedení SIS sa už nenachádzajú také mená, ktoré vyvolajú pochybnosti o súdnosti personálneho oddelenia (za Radičovej vlády napríklad viedol 5. odbor kontrarozviedky - ekonomické hrozby a organizovaný zločin -Roman Osuský, bývalý spolumajiteľ SBS Peber. Nálepky Peber sa stále nachádzajú na herniach a na reštauráciách, ktoré sú pod vplyvom organizovanej skupiny Takáčovcov; minulý rok som o tom písal pre týždenník Trend: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-23/mocni-muzi-v-sis.html. Osuského podľa mojej informácie už degradovali na úroveň radového príslušníka venujúceho sa extrémizmu). To však neznamená, že profesionalita sa stala hlavným kritériom pri obsadzovaním miest. Podľa všetkého zo šéfa SIS Jána Valka, ktorý predtým viedol jadrovú firmu JAVYS a pôvodne chcel dostať post ministra hospodárstva, nebude žiadny vorkoholik vo svojej novej práci. Námestník riaditeľa Ľudovít Mihál bol vraj kompetentný policajný operatívec, ale pritiahol pozornosť verejnosti a policajnej inšpekcie vyvádzaním v jednej Pezinskej reštaurácií. A nový šéf kontrarozviedky Ján Holíč, ako šéf finančnej polície, bol podozrivý z vynášania informácií o financovaní SDKÚ. Nemuselo to byť zlyhanie - ak ho o to požiadal sám minister vnútra Kaliňák, asi musel poslúchať. Nedá sa poprieť, že škandál spustil užitočnú verejnú diskusiu o korupcií v politike. Ale 20 rokov samostatnosti by predsa malo stačiť na to, aby Slovensko disponovalo slušným kádrom profesionálnych príslušníkov, a nemuselo sa stále spoliehať na špionážne schopnosti recyklovaných policajtov. Teda ak cieľom od začiatku bolo a je zaistiť bezpečnosť krajiny a nie politické a ekonomické záujmy mocných.
Poznámka: Tento blog vznikol na základe rozhovorov s viacerými zdrojmi z bezpečnostného sektora.
