reklama

Borbély a mafián? Nie podľa izraelskej obchodnej komory

Žaloba, ktorú nedávno podala Izraelská obchodná komora na Slovensku voči spoločnosti Petit Press, vydavateľovi denníka Sme, by mohla podkopať dôveryhodnosť a eliminovať účinnosť mafiánskych zoznamov, ktoré sú dodnes jedným z najhmatateľnejších a najtrvanlivejších príspevkov Jaroslava Spišiaka, bývalého špičkového križiaka proti organizovanému zločinu, k otvorenej spoločnosti na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

„Hej, pán veľký spisovateľ, poď sem.“

Je svieže septembrové ráno na Gorkého ulici v Bratislave a ironický pozdrav ku mne dolieha z pouličnej terasy, kde sedí, či skôr leží rozvalený na stoličke František Borbély. Keď zamierim k nemu, natiahne ruku. „Snáď si môžeme aspoň podať ruky,“ odtuší a tvári sa, akoby bol práve zahryzol do citróna.

Od nášho posledného stretnutia v lete 2013 som zopárkrát o Ferovi písal, pričom som ho opakovane vykreslil ako človeka s kontaktmi na organizovaný zločin. Opäť si preto musím vypočuť litánie o tom, že Fero nie je žiadny mafiánsky boss. „No čo, som ja mafia len preto, že som svoje nedal a nechcel cudzie? Vieš čo, píš čo chceš, mňa zaujíma iba názor mojich detí.“ Ako sa tak rozprávame, postarší muž s hustou šedivou šticou sa posadí na stoličku vedľa Fera. „Pozor, prišiel štátny zamestnanec,“ pokračuje Fero vo svojej klauniáde. „Pán spisovateľ ide o Vás písať.“ Prišelec si premeria raz jedného, potom zas druhého, očividne zmätený zo situácie, v ktorej sa nevdojak ocitol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len čo zahájim únikový manéver, už asi po stýkrát mi mysľou mihne myšlienka, že verejne niekoho nazvať gangstrom je na Slovensku počin s veľmi nevyspytateľným koncom. Na jednej strane má človek kontakty na agentov polície a spravodajskej služby, ktorí mu povedia, ako organizovaný zločin funguje a kto ťahá za hlavné nitky. Môže sa spoľahnúť na vlastné oči a vlastnú intuíciu. Má tiež poruke verejné záznamy či svedectvá ostatných gangstrov. Avšak na druhej strane mu často chýba nezvratný dôkaz, keďže mnohí z týchto údajných kápov majú čistý trestný register – presne ako František Borbély.

To je zároveň jeden z dôvodov, prečo nedávna žaloba Izraelskej obchodnej komory na Slovensku proti spoločnosti Petit Press, vydavateľovi denníka Sme, je taká zaujímavá. Navrhovateľ v nej totiž v podstate tvrdí – v rozpore s kolektívnym vedomím profesionálov dennodenne prichádzajúcich do styku s organizovaným zločinom – že nejestvuje žiaden dôkaz o tom, že František Borbély má styky s organizovaným zločinom a že denník Sme sa preto mýlil, keď spojil komoru a jej zakladateľa Miloša Žiaka s mafiou „len“ na základe toho, že Žiak a Borbély sú obchodnými partnermi vo firme Mil-Mil, s.r.o., a toho, že Borbély sa zúčastnil na podujatí organizovanom komorou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mafiánske zoznamy vraj nie sú dôkaz

Žiak sa ohradil proti niekoľkým článkom uverejneným v denníku Sme v rokoch 2012 a 2013. Tie tvrdili, že istý „podnikateľ z mafiánskych zoznamov“ či „podsvetie“ sa zúčastnilo na projekte s názvom „Stratené mesto“, ktorý inicioval Žiak a finančne podporil aj Úrad vlády SR. Ambíciou projektu bolo pripomenúť ľuďom obdobie koexistencie medzi judaizmom a kresťanstvom v Bratislave pred 2. svetovou vojnou.

Žiak sa nesnaží poprieť, že Borbély sa na projekte zúčastnil: „V priebehu prvého roka realizácie projektu [2011 – pozn. autora] poskytla spoločnosť, ktorej spoločníkom je pán František Borbély, vecné plnenie pre podporu realizácie projektu … v celkovej výške 4 047 eur,“ píše sa v žalobe na ochranu dobrej povesti, ktorú Žiakovi právnici podali na Petit Press v júni 2014. Borbélyho príspevok, ktorý predstavoval približne 2,4% ročného rozpočtu projektu „Stratené mesto“, bol vo forme poskytnutia ubytovania a pohostenia hudobnej skupiny The Klezmatics, cateringu na jej koncerte počas otváracieho ceremoniálu projektu a zorganizovania následného rautu v jeho Hoteli Gaudio v Petržalke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo Žiak očividne hodlá poprieť je tvrdenie Sme, že Borbély je prepojený s organizovaným zločinom. Skutočnosť, že Borbélyho meno sa objavilo na niektorých „mafiánskych zoznamoch“, ktoré v roku 2005 údajne unikli z prostredia polície, podľa Žiaka ešte nedokazuje, že Borbély je gangster. „Denník Sme nepreukázal potvrdenie existencie „mafiánskych zoznamov“, zaradenie pána Borbélyho ako páchateľa organizovanej trestnej činnosti na tieto zoznamy a prepojenie Izraelskej obchodnej komory s mafiou a podsvetím.“

Pre políciu, SIS a gangstrov je Borbély „známa firma“

Keďže Žiak od Petit Press požaduje finančné odškodnenie vo viac-menej symbolickej výške (5 000 eur), zdá sa, že v celej žalobe ide predovšetkým o spochybnenie dôveryhodnosti rôznych mafiánskych zoznamov, ktoré už takmer desaťročie kolujú medzi novinármi. Práve z tohto dôvodu je súdny spor Žiak vs. Petit Press dôležitý z hľadiska obrany slobody tlače a otvorenej spoločnosti na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé „vydanie“ mafiánskych zoznamov uniklo z policajných kruhov v roku 2005, keď Jaroslav Spišiak zastával post 1. viceprezidenta PZ SR. Dokumenty okrem iných podrobne katalogizovali gangu tzv. „borbélyovcov“. Spišiak opakovane verejne potvrdil, že dôvodom na ich vypustenie bolo dať novinárom nástroj, ktorý by im umožnil písať o organizovanom zločine presnejšie a otvorenejšie. Polícia súčasne dúfala, že zverejnenie mien osôb podozrivých z kontaktov na organizovaný zločin by mohlo odradiť politikov a ostatných verejných činiteľov od pestovania obchodných stykov s gangstrami, keďže bolo nad slnko jasnejšie, že tieto spoločné podniky by nemohli zostať skryté pred zrakmi verejnosti.

Na druhej strane treba zdôrazniť, že mafiánske zoznamy neboli úradným dokumentom polície; inými slovami, neviseli na nástenkách policajných staníc spolu s novelizovanými ustanoveniami Trestného poriadku. Vždy boli – a naďalej ostávajú – internou pomôckou pre policajné orgány na všetkých úrovniach, dokumentom, ktorý pomôže pochôdzkarom a vyšetrovateľom odhaliť vlkov v rúchu barančom.

Takisto treba uviesť, že celkom prvá verzia mafiánskych zoznamov nevznikla v roku 2005. Mám k dispozícii zoznam obsahujúci viac ako 450 mien, ktorý ešte v roku 2001 zostavil istý dôstojník. Borbély v ňom figuruje pod číslom 199 spolu s fotografiou a poznámkou „BA, Sýkora“ (polícia totiž Borbélyho pokladá za jedného z kápov organizovaného zločineckého gangu „sýkorovcov“ založeného Miroslavom Sýkorom). Borbélyho meno sa na mafiánskych zoznamoch opätovne objavilo v rokoch 2008, 2011 a 2012.

V roku 2008 sa minister vnútra Róbert Kaliňák ohradil voči môjmu článku, ktorý na príkladoch z praxe dôvodil, že rýchlosť, ktorou sa gangstri dostávali späť do obehu v rúchu bezúhonných podnikateľov, sa za prvej Ficovej vlády v porovnaní s minulosťou zvýšila (http://www.sme.sk/c/3862330/bratislavske-podsvetie-zaklada-firmy.html). Aby podporili tvrdenia svojho najvyššieho šéfa, experti z ÚBOK dokonca predložili vlastné prepočty a odovzdali niekoľko zoznamov gangstrov spolu s ich podozrivými podnikmi Romanovi Krpelanovi, zástupcovi šéfredaktora denníka Sme a môjmu vtedajšiemu nadriadenému. Dodnes disponujem zoznamami, ktoré ÚBOK vydal za Kaliňákovho šéfovania a – čuduj sa svete! – aj na nich sa vyskytuje meno Františka Borbélyho.

No polícia zďaleka nie je jediným štátnym orgánom, ktorý Františka Borbélyho považuje za známu firmu. V internom dokumente SIS nazvanom „Informácie k majetkovým pomerom tzv. Sýkorovcov“ z roku 2004 naša tajná služba uvádza: „Na čele sýkorovcov stojí Róbert Lališ (Kýbel), ktorého „námestníci“ sú osoby Peter Čongrády (Čongi), Peter Havaši (Havel), Ladislav Bališ a František Borbély.“ Za dlhé roky Borbélyho aktívnej služby pre „sýkorovcov“ o nich SIS zhromaždila doslova stovky strán spravodajských materiálov.

Tieto spravodajské informácie sa dajú doložiť verejnými záznamami. Podľa Katastrálneho portálu prevádzkovaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (www.katasterportal.sk) Borbély dodnes vlastní nehnuteľnosť na Mánesovom námestí v Petržalke spolu s Róbertom „Kýblom“ Lališom, ktorý je momentálne na úteku pred medzinárodným zatykačom, pretože čelí obvineniam z vraždy. Na Úderníckej ulici v Petržalke vlastní Borbély ďalšiu nehnuteľnosť spolu s Ladislavom „Dlhý Laco“ Bališom, ktorého v máji tohto roku odsúdili na 25 rokov na základe obvinení z podieľania sa na aktivitách organizovaného zločinu. Ako vyplýva z katastrálnej mapy, pozemok v spoločnom vlastníctve Bališa a Borbélyho je ten istý, na ktorom stojí Hotel Gaudio, kde sa konal raut projektu „Stratené mesto“; podľa priamej výpovede recepčného z 30. septembra tohto roku je prevádzkarom hotela František Borbély.

V neposlednom rade – ako ostatne môže dosvedčiť ktorýkoľvek reportér, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom – meno František Borbély má stále patričný cveng medzi figúrami z podsvetia. Všetci ho prakticky okamžite spoznávajú, pretože ho považujú za jedného z nich, pamätajú si, ako sa vyšvihol a s kým, a vedia, akú úlohu zohral na scéne slovenského organizovaného zločinu.

Vyhratá bitka, prehratá vojna

Zdroje z prostredia Izraelskej obchodnej komory mi povedali o rozšírenej nespokojnosti so žalobou podanou na spoločnosť Petit Press ako aj so Žiakovou zrejmou oddanosťou Borbélymu. Avšak nik z komory nebol ochotný odpovedať na žiadosť o komentár. Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Igor Rintel reagoval úsečne: „Nemám k tomu čo povedať; toto je osobná záležitosť pána Žiaka a židovské spoločenstvo s ňou nemá nič spoločné.“

Keď som oslovil Žiaka s prosbou o komentár k prípadu, povedal, že jednoducho stratil trpezlivosť s denníkom Sme. „Hovoril som im znovu a znovu, aby o tých veciach prestali písať, ale nedali si povedať,“ povedal Žiak.

No ak vo svojom súdnom spore uspeje, Žiak môže dosiahnuť oveľa viac než len to, že si možno znepriatelí zopár ľudí v rámci židovskej či podnikateľskej komunity – môže totiž stanoviť súdny precedens, na základe ktorého mafiánske zoznamy viac nebudú môcť byť použité na dokladovanie prepojení medzi organizovaným zločinom a jednotlivcami zo sféry podnikania či politiky, čo by mohlo mať nedozerné spoločenské dôsledky.

Vo svojom podaní Žiak cituje list od policajného prezídia z roku 2013, v ktorom sa píše, že úrad kriminálnej polície Prezídia PZ SR „nám oznámil, že dokument označovaný ako ‘mafiánske zoznamy’ nevytvorili, neviedli a ani nemajú o takomto dokumente vedomosť“. Ivan Hapšták zo Sekcie inšpekcie Ministerstva vnútra SR v roku 2014 takisto napísal, že vyšetrovanie mafiánskych zoznamov neviedlo k vytvoreniu žiadnych zoznamov „záujmových osôb, ktoré by boli predložené bývalým Úradom boja proti organizovanej kriminalite“. Namiesto toho polícia zistila iba „zoznamy osôb, ktoré boli do vyšetrovacieho spisu zabezpečené z denníka Nový čas, TV Markíza a získané extrahovaním počas vykonaného znaleckého skúmania z výpočtovej techniky bývalej príslušníčky PZ.“

Nazdávam sa, že každému je jasné, o čo sa tu hrá. Ak sa polícia bude dištancovať od mafiánskych zoznamov, súdy ich môžu prehlásiť za neprípustné pri dokazovaní vzájomných prepojení medzi ľuďmi ako Borbély a organizovaným zločinom. Novinári budú omnoho opatrnejší, keď budú chcieť nejakého gangstra po lopate označiť za gangstra; naproti tomu ľudia z prostredia organizovaného zločinu to budú mať oveľa jednoduchšie pri prenikaní do slušných vrstiev spoločnosti v prestrojení za „slušných podnikateľov“. Jeden z najhmatateľnejších a najtrvanlivejších príspevkov Jaroslava Spišiaka k základom občianskej spoločnosti na Slovensku tak bude navždy znemožnený, spolu s kumulovanými vedomosťami našich najzaslúžilejších a najskúsenejších mužov zákona – čo je presne to, čo mafiánske zoznamy ako také stelesňujú. 

Tom Nicholson

Tom Nicholson

Bloger 
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Novinár, ktorému chýba písanie. Prípadne námety na články posielajte prosím na loveniegoril@gmail.comO.Z. Pod Povrchom 2924875041/1100 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu