Posledné dva mesiace chodil Ľuboš Kosík na pojednávania Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vystavovať svoj sebavedomý zovňajšok a samoľúby úškrn. Iba niekoľko mesiacov pred svojimi 50. narodeninami je tento bývalý elitný policajt očividne vo skvelej kondícii, a ak je náhodou ustarostený z vyhliadky, že ho až do hlbokého dôchodkového veku zašijú za údajné falšovanie troch zmeniek v úhrnnej hodnote 2,4 milióna eur, jeho jasnomodré oči to vonkoncom nedávajú najavo.
No navzdory všetkej tej frajerine sa predsa len zdá, že Kosík má problémy. Prokuratúra tvrdí, že Kosík sa pokúsil podviesť svojho obchodného partnera Ľubomíra Farenzenu tým, že v roku 2010 predložil tri zmenky, každú v hodnote 800 tisíc eur, petržalskému okresnému súdu, hoci vedel, že Farenzena ich nepodpísal. Až doposiaľ takmer všetci svedkovia obžaloby v procese, otvorenom na začiatku septembra, zopakovali svoje výpovede pred súdom s minimálnymi výpadkami pamäti alebo odvahy.
Na dôvažok, proces postupne odkrýva vzorec spolupráce medzi Kosíkom, ktorý sa údajne zúčastnil na únose Michala Kováča ml. 31. augusta 1995, a členmi organizovaného zločineckého gangu tzv. sýkorovcov, čím sa Kosíkove trampoty stávajú zaujímavými dokonca aj pre bežného čitateľa.
Únos a hrbáčkovci
Ľuboš Kosík sa prvýkrát dostal do pozornosti širšej verejnosti v spise obžaloby v procese o únose Kováča ml., ktorý podal prokurátor Michal Serbin v roku 2000. Prípad sa nikdy nedostal pred súd pre amnestiu, ktorú vydal zastupujúci prezident Vladimír Mečiar ihneď po uchvátení prezidentských právomocí v roku 1998.
Podľa Serbinovej obžaloby bol Kosík údajne členom štvorčlennej úderky, ktorú dôstojník SIS Michal Hrbáček zorganizoval na priamy rozkaz vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby fyzicky vykonali akt únosu Kováča ml. vo Svätom Jure a odovzdali ho personálu SIS, ktorý ho následne – zbitého a násilne opitého – zavliekol do rakúskeho Hainburgu v záujme zdiskreditovania vtedajšieho slovenského prezidenta Michala Kováča. Podľa prokurátora bol Kosík v čase únosu členom elitného bratislavského policajného komanda, známeho ako „kukláči“, a za svoju účasť na operácii údajne zinkasoval 50 tisíc korún (€1,700).
V čase podania obžaloby už Kosík pracoval pre bezpečnostnú firmu IBeA 3, ktorá zamestnávala mnohých bývalých dôstojníkov SIS a zároveň bola personálne prepojená s organizovanou zločineckou bandou sýkorovcov. Napríklad Jaroslav Kopčan, člen dozornej rady IBeA 3, figuroval aj v inej bezpečnostnej firme Property SBS, ktorú predtým vlastnil už zomrelý sýkorovský kápo Peter Čongrády.
Hoci nejestvuje žiadny dôkaz, že Kosík vôbec niekedy formálne pracoval pre SIS, v neskorších rokoch zotrval v kontakte so skupinou údajných únoscov Kováča ml. a dôstojníkov SIS, o ktorej sa neformálne hovorilo ako o „hrbáčkovcoch“.
Rovnako ako Michal Hrbáček, aj Kosík pracoval pre spoločnosti previazané s finančnou skupinou Istrokapitál ako napríklad Váh a.s., kde bol v rokoch 2000-2003 predsedom predstavenstva a v orgánoch firmy sa stretol s Máriou Prutzerovou, bývalou šéfkou ekonomickej sekcie SIS za čias Ivana Lexu. V roku 2007 založil ďalšiu firmu s Ľubomírom Kurajdom, ktorý v Lexovej SIS slúžil ako vedúci kontrarozviedky.
Otvorí proces Pandorinu skrinku?
O spolupráci medzi staršími dôstojníkmi Lexovej SIS a štruktúrami organizovaného zločinu sa šepkalo dlhé roky. V tajnej správe o činnosti SIS v rokoch 1994 až 1998, ktorú vo februári 1999 v parlamente predniesol Lexov nástupca Vladimír Mitro, sa uvádza, že „písomné vyjadrenia príslušníkov SIS priamo potvrdzujú prepojenie vedenia služby prostredníctvom 52. oddelenia vnútorného spravodajstva SIS (kontrarozviedka, poznámka autora) s osobami z prostredia organizovaného zločinu, ako boli napríklad bratia Eduard a Róbert D. (Diničovci, pozn. aut.), Róbert H. (Holub, pozn. aut.), Miroslav S. (Sýkora, pozn. aut.), a ďalší.“
Ľuboš Ferus, ktorého svojho času obvinili z vraždy šéfa gangu Sýkoru v roku 1997, mi raz povedal, že tzv. sýkorovci ho v deväťdesiatych rokoch presviedčali, aby prišiel do Bratislavy a „pracoval pre SIS“. Ferus túto ponuku napokon odmietol po tom, čo sa niekoľko mesiacov po únose Kováča ml. zúčastnil na sledovaní svedka únosu Róberta Remiáša, ktorý bol 29. apríla 1996 zavraždený výbušninou nastraženou v jeho aute; jeho vražda takisto ostáva dodnes nevyriešená.
To je zároveň dôvod, prečo je proces s Kosíkom taký zaujímavý: málokedy totiž verejne vychádzajú na povrch dôkazy o kontaktoch medzi bývalými špičkovými agentmi bezpečnostnej služby tohto štátu a údajnými členmi sýkorovského gangu.
Tak napríklad svedok David Takáč dal vo svojej výpovedi pred súdom do priameho súvisu Kosíka a Rolanda Zdichavského z gangu sýkorovcov, ktorého 23. októbra tohto roku odsúdili na 22 rokov za mrežami na základe obvinení z organizovaného zločinu, podvodu a výpalníctva. Takáč uviedol, že robil Zdichavskému šoféra až do roku 2011, keď začal voziť Kosíka, a že sa zúčastnil na početných stretnutiach, na ktorých Kosík so Zdichavským rozoberali spoločné obchody. Podľa Takáča Kosík tvrdil, že so Zdichavským a ďalším kápom sýkorovskej bandy Róbertom „Kýblom“ Lališom spolupracoval pri uplatňovaní zmeniek proti Farenzenovi. Lališ je v súčasnosti na úteku pred medzinárodným zatykačom, ktorý ho viní z účasti na organizovanom zločine.
Policajná razia z roku 2012, počas ktorej prehľadali Zdichavského Porsche Cayenne, viedla k zaisteniu dvoch nepodpísaných „zmlúv o spolupráci“ medzi Kosíkom na jednej strane a Zdichavským a ďalším sýkorovcom, Jurajom „Čapatým“ Billíkom, na druhej. Predmetom zmluvy bolo vymáhanie 2,4 milióna eur od Farenzenu. Ďalšia kópia nepodpísanej zmluvy medzi Kosíkom a Zdichavským sa našla počas prehliadky Kosíkovho domu v Limbachu.
Aby sme boli spravodliví, Farenzena tiež nie je žiadny anjelik. Aj on si drží pri tele jedincov s tesnými kontaktmi na sýkorovskú bandu, napr. Miroslava „Didiho“ Didáka či právnika Miroslava Kučeru, ktorí kedysi obaja vlastnili firmu ERS Kapital spolu s Lališom. Kosík pred súdom obvinil Farenzenu z toho, že na valné zhromaždenia akcionárov ich spoločnej firmy DV Metal priviedol Didáka s úmyslom zastrašiť ho. Farenzena obvinenie poprel.
Pravda, toto všetko sa stane bezpredmetným v momente, keď sudca Špecializovaného trestného súdu Igor Králik rozhodne, že Kosík zmenky sfalšoval. Nateraz však pikantný súdny proces pokračuje, odhŕňajúc oponu temného no fascinujúceho predstavenia, ktoré môže napovedať veľa o tom, ako organizovaný zločin v tejto krajine funguje.
