Je 23.48 hod, krátko pred polnocou. Parlament sa chystá hlasovať o dôležitých bodoch – o prezidentom vrátenej novele, ktorá nerešpektuje vlastnícke práva k pozemkom, a ktorá oprávňuje štát stavať na cudzích pozemkoch, ale aj o výročných správach NKÚ, ombudsmanky pre osoby so zdravotným postihnutím a podobne.
Niektorí poslanci sa aj boja prihlásiť do diskusie, lebo iní na nich potom kričia, že zbytočne zdržujú. Neexistuje pritom žiaden dôvod, prečo by mali poslanci rokovať v noci a v chvate okrem toho, že koalícii sa v piatok už nechce prísť do práce.
Ona: Pán predseda, toto je pod úroveň, že rokujeme v noci o takých dôležitých veciach.
On: Čo je pod úroveň?
Ona: Že napríklad pani Stavrovská /ombudsmanka pre osoby so zdravotným postihnutím/ musí čítať svoju správu v noci len preto, že vám sa zajtra nechce prísť do práce. Mali ste to prerušiť a pokračovať sme mali ráno....
On: To vy ste celá pod úroveň....vaše vyjadrenia sú pod úroveň.
Ona: Ktoré konkrétne máte na mysli?
On: Že som nekompetentný viesť parlament.
Ona: Tak aj z tohto rokovania vidieť, že nie ste....
On: Vy ste celá pod úroveň, vaše vzdelanie je pod úroveň, nemáte ani vysokú školu.
Ona: Nie, nemám, ale aspoň som si ten titul nekúpila.
On: Ste celá pod úroveň. Sa tu nehrajte na dámu.
On odchádza, koalícia sa schádza pomaly, hrozí, že ich nebude dosť, tak telefonuje, zháňa poslancov. Vracia sa o chvíľu, spolu s koaličnými podpredsedami a s ódorom po cigarách, vo veselej nálade si sadajú za predsednícky stôl. Spúšťa hlasovanie, koaliční prelamujú prezidentovo veto, hlasujeme o správach, o návrhu na uznesenie M. Beblavého.
On: Ty kokso, sa pozrite na toho Beblavého..... že líder pravice, že líder pravice má byť hento....
Oni: ....vyprsknú v úprimný smiech.
Úroveň je nezávislá od funkcie, vzdelania, nedá sa nadobudnúť, ani kúpiť. Buď ju máte alebo nie.
