Napísal mu ju 29-ročný triedny učiteľ Micháel z Írska. Čaute, ľudkovia (Hi, guys), s Kubom sme dnes mali výmenu názorov, chcel mať hlavné slovo a keď som ho mal ja, odmietal spolupracovať. Prosím, vysvetlite mu, že nemusí mať vždy posledné slovo. Vďaka, Peter a Lucia, pozdravujem vás.
Michaél je strašne cool chlapík. Venuje sa atletike a kvalifikoval sa na Olympiádu. Nosí rifle a myslím, že si nečeše vlasy a hrá na gitaru. Najčastejšie Cranberries.
Micháel je vegán. Denne deckám vysvetľuje, prečo je dôležitá zelenina a vláknina a orechy a všetky tie veci, ktoré síce nechutia, ale prospievajú. Učí deti o našej úbohej planéte, ktorú ľudia vyplienili a zdevastovali a prdiace kravy ju totálne dorazili. Kubo mi často hovorí: Je príliš horúca, mami, môžu za to ľudia a autá a kravy a ja sa bojím, že jediná možnosť ako prežijeme je, že nás vedci dostanú na inú planétu. Napríklad na Mars. Zasadím tam zemiaky.
A tiež im hovorí o umelej inteligencii, ako ju používať, ako ju nezneužívať a či je vôbec možné zabrániť tomu, aby ona nezneužila nás.
Dnes má Kubo trest. Žiadna telka. To kvôli tej poznámke. Tak sme otvorili folder zo slovenčiny. Pozerá odtiaľ na mňa Jožko Pletko. Od Kristy Bendovej. Ten Jožko Pletko, ktorého som sa učila ja, aj vy a aj spolužiak, ktorý sa pri básničkách zakoktal a potom pomočil. A súdružka učiteľka potom osteoartrózovým prstom písala do žiackej knižky: Vážení rodičia, vás syn opäť pomočil školské linoleum. Zjednajte nápravu.
Hopsarasa, jejdanenky, heš.
Staré veci sú dobré. Niektoré časom získavajú hodnotu. Verše Kristy Bendovej sú dobré, majú ľúbivé rýmy. Ale či pre naše deti získali časom hodnotu, to si nie som istá.
Krasopis a memorovanie slov. Čo sa zmenilo?
Našim deťom uteká jeden vlak za druhým. Naskočiť stihnú iba tí, ktorí veľmi rýchlo bežia alebo tí, ktorých rodičia naložia do superrýchlehoveľkéhoauta, predbehnú vlak a decká vyložia až na nejakej uznávanej škole ďaleko za hranicami.
Keď som pred desiatimi rokmi vyčítala ten náš skostnatelý systém vedeniu slovenskej základnej školy, kam chodila moja dcéra, pani zástupkyňa riaditeľa mi s pohoršením povedala: Čo sa sťažujete, 40 rokov takto učíme a dobre je. Prečo by sme to mali meniť?
Naozaj. Prečo vlastne?
