„Kým z chudobného decka - špinavého, sopľavého, chorľavého, vyrastie ďalší tupovolič, ktorého hlas si kúpim za krabičku cigariet, uplynie veľa rokov. Oveľa viac, ako sa zmestí do jedného volebného obdobia. Je jednoduchšie kúpiť si dospelákov – buď im pridám na dôchodku alebo im sľúbim 500 eur za účasť vo voľbách. Načo riešiť decká? Načo investovať do ich prístupu ku kvalitným školám, ku škôlkam alebo ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti?“
Šokuje vás to? Ha. Ešte ste asi neboli v hlave bežného slovenského politika...
Jasné, vždy sa nájde nejaká poslankyňa, ktorá urobí ňuňu na deti v parlamentnej rozprave. Ale reči o skvalitnení života detí, najmä detí z chudoby, takmer vždy narazia na prst v nose alebo na pohľad uprený na Nový čas v mobile znudených sociálnych demokratov. Jasne si pamätám, ako sa mi Smeráci a fašisti vyškierali do tváre, keď som v slovenskom parlamente hovorila o tom, že musíme prestať posielať rómske deti en bloc do špeciálnych škôl.
Nuž, teraz to budú musieť brať vážne. Na úrovni EÚ sme prišli s mechanizmom Záruka pre deti, ktorý má primäť členské štáty, aby začali investovať do skvalitnenia života zraniteľných detí žijúcich v chudobe. Vlády musia vyčleniť presne určenú výšku peňazí z európskych fondov a zaručiť, aby každé jedno dieťa, aj tie z osady, aj tie so zdravotným postihnutím, aj tie z chudobných jednorodičovských rodín dostali kvalitnú škôlku, školu, doktora, aj kvalitnú stravu.
Tak, vidíte, slovenskí hejteri. Keď už tí obľúbení politici kašlú na to v akých podmienkach žijú vaše deti, aspoň tomu Bruselu to nie je ukradnuté. Som veľmi rada, že na Záruke pre deti priamo participujem. A už sa ma nepýtajte, čo to vlastne v tom Bruseli robím. Pýtajte sa Uhríka :-)
