Našli si obetného baránka, 55-ročného ekonóma Jozefa Kováča, ktorého hodili cez palubu, aby prekryli 460-tisícový tunel a ďalšiu zo série svojich káuz zamietli pod koberec.
Tá kauza sa udiala v Metodicko-pedagogickom centre (MPC) uprostred augusta. 460 tisíc za eurofondový projekt skončilo na falošnom účte. Prípad sa objavil v médiách, centrum vyvodilo osobnú zodpovednosť – prepustilo ekonóma Jozefa Kováča a kauza spľasla. Šéf rezortu J. Draxler si prepustením Kováča umyl ruky a jeho karavána kráča ďalej.
Nerátali s tým, že tento 55-ročný obetný baránok, ktorého z budovy MPC vyviedol právnik, ktorému zabavili počítač, zakázali vstup do budovy, očiernili jeho meno v médiách a ktorého pod zastrašovaním a vyhrážkami „vyhadzovu“ odstrihli od všetkých kolegov, bude mať v rukách dôkazy o svojej nevine. Dôkazy, ktoré poukazujú na to, že skutočnú zodpovednosť nesú dosadené figúrky na vedúcich postoch centra, cez ktoré tečú státisíce eur bohviekam. A podľa dostupných informácií sa zdá, že celá kauza bola premysleným plánom, na ktorý doplatil nevinný.
Stalo sa to takto: Istá firma Kvant podpísala s MPC zmluvu, podľa ktorej mali na školy dodať tzv. socializačné balíčky predovšetkým pre deti z MRK – teda rómskych osád v objeme 460 tisíc eur. Zmluvu podpísali niekedy v marci a splatnosť vystavených faktúr bola k 1. júlu 2015. K tomuto dátumu však peniaze na účet Kvant poslané neboli ani náhodou. Niekomu z kompetentných, ktorí riadili projekt, asi záležalo na tom, aby faktúry Kvantu neboli uhradené v dátume splatnosti. Namiesto toho dostal J. Kováč e-mail, v ktorom mu údajný zamestnanec Kvant-u poslal údaje o zmene účtu. E-mail obsahoval aj podrobné faktúry k projektu.
Ekonóm informácie preposlal na kompetentných, ktorí riadili projekt /predmetný e-mail mám k dispozícii/. J. Kováč nebol zodpovedný za riadenie projektu, informácie o zmene účtu mali preveriť riadiaci pracovníci projektu vrátane generálnej riaditeľky Danky Kapucianovej a vypracovať dodatky k zmluve. V polovici augusta, 18.8. na základe platobných príkazov /krycích listov/ podpísaných riadiacimi pracovníkmi projektu vrátane D. Kapucianovej, boli vyplatené faktúry vo výške 460 tisíc eur.
O deň neskôr sa ukázalo, že peniaze odišli na falošný účet. A začal sa hon na ekonóma, ktorý s projektom ani s vyplatením faktúr nemal nič spoločné. Naopak, on jediný napísal do príslušnej banky ešte v ten deň e-mail, v ktorom žiadal o okamžité zrušenie platobnej operácie. Neskoro. Peniaze odišli. O deň neskôr, 20. augusta mu zo stola namiesto počítača trčali už len káble a o pár dní neskôr skončil na ulici. Prepustili ho v rozpore so zákonom bez rešpektovania prezumpcie neviny, vyviedli ho ako zločinca a zamestnancom na príkaz generálnej riaditeľky napísali e-mail:
„.....žiadame Vás neposkytovať toho času bývalému zamestnancovi J. Kováčovi žiadne informácie, písomnosti a iné dokumenty, ani mailovú komunikáciu, ktoré sa týkajú činnosti MPC. Nedodržanie tohto pokynu môže byť zamestnávateľom vyhodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny....“
Vzápätí sa pre vedenie MPC ako aj pre ministra Draxlera celá kauza uzavrela tým, že v médiách pošpinili meno ekonóma. Polícia rieši trestné stíhanie pre podvod v štádiu pokusu. Zaujímavé je, že zatiaľ si vypovedať predvolala generálnu riaditeľku, ale potupený J. Kováč nebol vypovedať ani raz. Jemu zabavili počítač na rozdiel od ďalších štyroch vyššie postavených úradníkov vrátane generálnej riaditeľky, ktorí podpísali krycí list na vyplatenie faktúr.
Faktúry, ktoré sa ukázali ako falošné, boli nielen finančne nadhodnotené oproti originálom ale aj neuveriteľne podrobné. Kto mohol vedieť o podrobnostiach projektu? Aj o tých najmenších detailoch? Jedine človek zvnútra, buď z ministerstva školstva, teda z riadiaceho orgánu, alebo z MPC. Ten, komu došlo spomínaných 460 tisíc eur, musel byť informovaný priamo z vnútra rezortu.
Predstavte si tú neuveriteľnú náhodu... Podľa dostupných informácií, ktoré sa dostali k J. Kováčovi, firme Kvant sa podobná „nešťastná náhoda“ stala aj v minulosti na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania pri realizovaní jedného z mnohých projektov pre ministerstvo školstva. Tiež sa ozval niekto vo veci údajnej zmeny účtu. A tiež tam boli poslané peniaze, avšak ten, kto peniaze posielal, údajne urobil maličkú chybu v jednom čísle a peniaze putovali na nejestvujúci účet. V skutočnosti teda ku škode nedošlo, v médiách sa nič neobjavilo, ale predsa.... divná náhoda.
Vyhodený ekonóm J. Kováč si naivne myslel, že v právnom štáte sa predsa takéto veci nedejú. Tak o celej veci uprostred septembra napísal podrobné listy ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a premiérovi Robertovi Ficovi.
Píše: „Dovoľte mi, prosím, aby som Vás požiadal o prečítanie týchto pár riadkov, ktoré vám nezaberú príliš veľa času, ale dozviete sa skutkovú podstatu kauzy na Ministerstve školstva..... chcem vás preto veľmi pekne požiadať o pomoc pri očistení môjho mena a o maximálne zainteresovanie pri vyvodení dôsledkov.....“ Podrobne opísal, ako štát prišiel o 460 tisíc eur.
Nič. Nula. Žiadna odpoveď. Len opakované mediálne výstupy J. Draxlera, že v kauze boli vyvodené personálne dôsledky voči konkrétnej osobe. Čo tam po tom, že kompetentní vo vedení centra dosadení ministrom školstva sú preukázateľne podpísaní pod tunelom za 460 tisíc eur?
Kauza MPC pripomína veľa káuz mocných, ktorí verejnosti a novinárom podhodili obetných baránkov. Úradníkov. Taký istý scenár použili napríklad pri verejnom obstarávaní na NKÚ, ktorým chceli zariadiť byt šéfa Karola Mitríka. Pozri tu:
Draxler je zodpovedný za svojich nominantov. Keď už neodstúpil hneď pri strate 460 tisíc eur, mal by tak urobiť teraz, keď je zrejmé, že za tento dopredu pripravený tunel, v ktorom niekto zdržal vyplatenie faktúr, aby počkal na e-mail s falošným číslom účtu, je zodpovedné Draxlerom dosadené vedenie a nie ekonóm J. Kováč. Predpokladám, že sa tak nestane. Začneme preto zbierať potrebné podpisy poslancov na schôdzu o jeho odvolaní.
