Vážený pán majster fackovania, milý Peter,
blahoželám vám k titulu majstra sveta vo fackovaní. Rozhovor s vami ma oslovil. Doposiaľ som sa fackovaniu nevenovala, ale asi začnem.
Jeden by povedal, že naše svety nemajú veľa spoločného, ale majú. V politickom svete tiež lietajú facky zľava-sprava podľa toho, či je pri moci pravica alebo ľavica. Od čias Matoviča neplatí ani to.
Vaše fackovanie má jasné pravidlá. Hodnotí sa, ako súťažiaci udiera, ale aj to, ako reaguje na úder. Ten, kto po facke padne na zem, má 30 sekúnd na to, aby sa zdvihol. Ak to nedá, je koniec. Súťažiaci nemôže pred fackou uhnúť, myknúť sa ani sa inak brániť. Jednoducho pevne stojíte a čakáte na facku.
Fackovanie v politike nemá pravidlá, ale má slušnú históriu.
Matovič nazval Belousovovú Ančou a ona mu natiahla. Cigániková a Tabák sa pobili v krčme a ak je pravda, čo hovorí Tabak, tak Cigániková „zvädla ako ľalia“.
Naposledy Matovič kopol starého Kaliňáka a ten mu vrazil päsťou. Ani z jedného zápasu nevyhlásili víťaza a predpokladám, že vo vašom ringu by boli všetci diskvalifikovaní.
Slováci boli fackovaní prakticky odjakživa – na poli drábmi, doma fackali muži ženy a celkovo sa dá povedať, že facky znášame historicky veľmi dobre. Čím viac nás niekto facká, tým tuhšie k nemu priľneme. Platilo to pri Mečiarovi, Matovičovi aj Ficovi. Danko nás zvykne fackať len slovne a v koalícii je skôr za fackovaciu Anču.
Slovensko je súčasnou vládou fackované permanentne, deň čo deň, sprava aj zľava, občas dostaneme medzi oči. Zatiaľ stojíme, ale naše skóre nevyzerá dobre. Obávam sa, že o chvíľu padneme a nevstaneme ani o 30 sekúnd, ani o 30 rokov.
Milý Peter, rozmýšľali ste niekedy nad tým, že váš obrovský úspech vo fackovaní môže byť daný historicky aj geneticky tým, že ste proste Slovák?
Ako pravicová politička vám želám silnú pravačku, pevné nohy a veľa úspechov.
LĎN
