Vážený premiér, milý doživotne chránený rentier,
vy ste papaláš, Robert. Boris Kollár, ktorý si počas hlbokého lockdownu vyšiel do lekárne so slečnou pohodlne sediacou v jeho lone, je popri vás amatér. Aj najchránenejší československý komunista Gustáv Husák sa v porovnaní s vami môže post mortem niekam strčiť.
Doživotná renta? Doživotná ochranka? Džízes.
Vy ste komunista, Robert. Papalášizmus bol príznačný pre komunistických pohlavárov. Bezbrehá arogancia im dávala pocit, že si môžu dovoliť úplne všetko. Rytieri mocného režimu. Mali privilegovaný prístup k tovarom a službám. Nakupovali v tuzexoch západňárske rifle a svojim deckám kinder surprise, kým plebs sa trhal o lacné tesiláky a poľské fejkové shity s arašidmi, ktoré kakaové bôby nevideli ani z tatrovky.
Komunistickí funkcionári bývali v luxusných vilách a v rezidenciách v atraktívnych lokalitách. Na drzovku dovolenkovali v chatách v prírodných rezerváciách alebo v historických objektoch. Močili (sa) v rôznych kúpeľoch, kde sa normálny človek jakživ neomočil.
Komunistickí pohlavári a ich rodiny mali k dispozícii najlepšie nemocnice, kým plebs umieral na chodbách preplnených pohotovostí. Funkcionári často zneužívali služobné autá, lietadlá, osobné letušky a osobných šoférov pre svoje vlastné účely a chúťky. Ako vy.
Ale žiadnemu z bývalých československých komunistických šéfov, ani tomu najväčšiemu súdruhovi, nikdy oficiálne nepriznali doživotnú rentu alebo ochranku.
Komunistom bola vlastná aj nedotknuteľnosť a beztrestnosť. Celkom ako vy. Aj keď je pravda, že nedotknuteľnosť porušil ten Levičan so štyrmi guľkami. Pre vašu beztrestnosť only sky is the limit.
Papalášizmus komunistov napokon prispel k nespokojnosti medzi ľuďmi, lebo všetci videli, že rovnosť, ktorú hlásali, je blbosť. Z útrob môjho demokratického srdca vám želám, nech sú vám vaša doživotná renta a doživotná ochranka začiatkom konca vášho komunistického režimu, milý Robert.
LĎN
