Toto bude z mojej strany definitívna bodka za „kauzou“ Nicholsonová a celým tým mediálnym šialenstvom, ktoré sa v posledných dňoch rozpútalo. Ale v žiadnom prípade to nebude bodka za témou, ktorá sa tým otvorila – či sú ženy skutočne rovnocenné s mužmi, či majú možnosť slobodne si vybrať, či otcovia sú skutočne braní ako plnohodnotný rodič, či je spoločnosť ochotná akceptovať, že muž – rodič nie je len inseminátor, ale aj niekto, kto dokáže vymeniť plienku rovnako kvalitne ako matka. A už vôbec to nebude bodka za otvorenou otázkou – aká sme vlastne spoločnosť? Sme pripravení prijať slobodné rozhodnutia druhých? Staráme sa dostatočne o svoje vlastné rodiny a priority, keď máme neustále čas a nutkanie zasahovať do životov druhých?
Niekoľko záverečných bodov .BODKY.
1/ Chápem, že nie každý sa vie vyjadriť k zákonu o energetike, nie každý dokáže argumentovať v diskusii o atómových elektrárňach, ale téma, kto je dobrý rodič je sexi pre každého. Aj pre slobodných a bezdetných, starých aj mladých, pre veriacich aj ateistov. Radia, kritizujú, hejtujú. Iné mi vŕta v hlave.... V parlamente máme desiatky mužov, vo vláde ďalších, mnohí z nich sa stali počas poslancovania otcami, mnohí z nich do politiky prišli s celkom malými deťmi. V práci sú celý deň, chodia na služobné zahraničné cesty, večer ešte rokovať s kamarátmi do bratislavských podnikov. Napísal im niekto z vás, hejterov, také odkazy ako ste napísali mne? O krkavčom rodičovi, ktorý opúšťa svoje dieťa len kvôli honbe za peniazmi? Napísali ste takému Kažimírovi, Kaliňákovi, či im nie je hanba, že sa nevenujú svojmu dieťaťu, a že tak z neho vychovajú celkom isto narušenú osobu? Napísali ste im, že by takým rodičom, ako sú oni, mala sociálka dieťa zobrať?
Tento parlament aj celá spoločnosť je plná otcov na úrovni darcov semena, ktorí si výchovu detí predstavujú tak, že namiesto lásky a času s dieťaťom len ochotne otvárajú peňaženky. Ale to je v poriadku, že... milí moralizátori.
Tak mám zásadnú otázku? Ako je to s tou rovnoprávnosťou medzi ženami a mužmi? Ako je to s tým slobodným právom výberu? Žena si môže vybrať, ale musí si vybrať správne, že? Mainstreamovo, tak, aby to vyhovovalo väčšinovej spoločnosti – alfasamcom, ktorí majú pocit, že tá reťaz z kuchyne by sa predsa len nemala skracovať a zatrpknutým ženám, ktoré si materskú užili, či odtrpeli, tak musíte zákonite aj vy.
2/ Môj manžel je skvelý otec, prekvapuje ma každý deň. Rešpektujem ho ako plnohodnotného rodiča a ak má žena doma takú oporu, dokáže skĺbiť materstvo s prácou.
Do práce som nastúpila tak skoro pod nátlakom, ale o tom sa už nebudem rozpisovať. V samotnom parlamente som nebola dlhšie ako hodinu predpoludním a hodinu popoludní. Zvyšok práce – ako prípravu vystúpení k jednotlivým bodom, či prípravu návrhov na ďalšiu schôdzu si robím doma v bezprostrednej blízkosti môjho syna.
Keď som aj bola fyzicky v parlamente, tú hodinu medzi kojeniami, bol manžel so synom v bezprostrednej blízkosti budovy.
Pýtam sa, čo je na tom zlé? Kde vidí vážený inkvizičný súd v takomto zosúlaďovaní rodinného a pracovného života chybu hodnú upálenia, či mediálneho honu?
Ak už má niekto presvedčenie, že tá kauza posledných dní bola výlučne o Nicholsonovej a nie o oveľa širšej a závažnejšej otázke práv žien a ich slobodnej voľbe v tejto spoločnosti, nech aspoň uverí tomu, že môj manžel, tak ako stovky ďalších plnohodnotných otcov tam vonku sú prvými zvestovateľmi príchodu novej éry aj na Slovensko – éry, v ktorej raz bude naozaj možné vychovávať šťastné deti a popri tom pracovať. A za to im patrí vďaka a nie odsúdenie.
3/ Roky v politike zmenili mnohých. Mohli aj mňa, to pripúšťam. Ale neexistuje žiadna moc, ktorá by mi zobrala lásku k mojim deťom, radosť z materstva a nekonečnú vďaku za to, že mi bolo umožnené priviesť na svet tri zdravé deti.
Viem, že sa nemusím nikomu spovedať a predsa to urobím, lebo mi záleží na tom, aby už nikto cudzí /z parlamentu, či mimo neho/ zbytočne nebral meno môjho dieťaťa do svojich úst a nepredstieral pri tom, že ho chce chrániť.
Náš Jakubko je zdravé a krásne dieťa, ktorému nič nechýba. Má milujúcich rodičov, ktorí ho tisíckrát denne bozkávajú, má skvelých súrodencov, ktorým priniesol radosť, pre rôznych „odborníkov“ na laktáciu mám odkaz, že je plne dojčený – cez deň každé cc.2 hodiny, v noci dvakrát. Vlásky mu trochu povypadávali, ale snažím sa to nepripisovať tomu, že má doma krkavčiu mater, ktorá sa ho vzdala kvôli vidine kariéry a poslaneckého platu. Čo myslíte?
Záver .BODKY.
„Kauza“ Nicholsonová nebola a nie je o jednej viditeľnej Nicholsonovej, ale o všetkých tých neviditeľných ženách tam vonku, ktoré vedú boj so svojimi dankami. Tá moja o chvíľu úplne mediálne odznie, ale ten smrad po tom, že rovnocennosť žien a matiek a skutočných otcov s rôznymi mačistami a alfa samcami je len a len na papieri, zostane medzi nami visieť ešte veľmi dlho.
