Milí moji voliči, drahí priatelia,
mohla by som napísať štipľavý list o Lex Atentát. O doživotnej rente pre postreleného premiéra a o obmedzení opozičných protestov. Dnes nie. Kašľať na Fica.
Na sociálnych sieťach som si odstránila z profilu slovo Politička. Svietilo tam 14 rokov. Vďaka vám.
Keď ste ma prvýkrát podporili vo voľbách, mala som 33, skúsenosť novinárky a bola som na odchode od manžela s malými deťmi. Žiadne sebavedomie a žiadne istoty. Úspech vo voľbách pre mňa znamenal nový štart.
Stala som sa ženou s guľami. Tak ste mi písali po tlačovkách o smeráckych škandáloch. Neskôr to doslovne prebrali hejteri. Volali ma hermafrodit, mužatka alebo TO – nespĺňala som charakteristiku muža, ani ženy.
Čím viac som bojovala, tým viac ma hejtovali. Blaha, Kaliňák, Danko, Jarjabek, Číž, Žiga... Ich nohsledi z ľudu ma fakt nenávideli. Dlhodobo a vášnivo. Chceli ma zabiť roxorovou tyčou, chceli ma nechať znásilniť migrantmi do všetkých otvoroch na mojom ohyzdnom tele, mojim deťom želali rakovinu a manželovi Petrovi doživotnú impotenciu, aby sa tá rapavá cigánka viac nerozmnožovala. Bola som hyenistickou kariéristkou aj kanadskou kurvou. Neznámi ľudia sa mi vyhrážali smrťou, známi politici žalobami a trestnými oznámeniami.
Občas ma na ulici opľuli. Holohlaví svalovci s plavkami zarezanými v zadku ma vyhnali aj s deťmi z kúpaliska. Občas sa voči mne postavili okrem protivníkov aj kolegovia – takí, ktorých som preskočila vo voľbách. Občas nič nedávalo zmysel.
Ale boli ste tu vy. Niektorých z vás poznám za tých 14 rokov lepšie ako svojich priateľov. Nikdy sme sa nestretli. Ale vždy ste stáli pri mne. ĎAKUJEM.
Najväčšie úspechy som zažila za hranicami. Odpočet mojej 5 ročnej práce v EP je dlhý a verejný. Je nielen mojou, ale aj vašou vizitkou. Moje úspechy sú aj vašimi úspechmi.
Nelúčim sa. Nevzdávam sa. Neprestávam bojovať za rovnaké hodnoty a princípy ako pred 14 rokmi. Budem písať. Bude o čom. Tí, ktorým som veštila koniec lajny, sa dnes opäť rozfúkavajú a pripravujú na ďalšiu divokú párty. Zostaňte so mnou.
Vaša LĎN
