Vážený policajný zbor SR, milí policajti,
nemám proti vám nič osobné. Niektorí z vás sú hrdinovia, ktorí sa nezľakli Kočnera, Bašternáka, ani Brhela. Iní sú kriváci poplatní režimu, Bödörovcom a iným gašparom. Strašne dlho ste mali zviazané ruky. To, čo treba vyšetrovať a to, čo treba odložiť do šuflíka, vám diktovali zhora. V protiSMERE vetra sa čúra ťažko. Zadržiavali ste moč, aby bola moc spokojná. Chápem.
Mnohých vás poznám. Chodila som k vám ako na hodiny klavíra. Keď zo mňa v diskreditačnej kampani urobil ex-siskár na kokaíne šľapku z Kanady a aj po tom, keď mi ľudia želali rakovinu, smrť obesením, znásilnenie do všetkých otvorov na mojom ohyzdnom tele. Pamätáte? Chcela som nájsť spravodlivosť, potrestať nenávisť. Niektorí z vás sa mi smiali: Zasa ste tu, pani Nicholsonová? Čo máme s vami robiť? Boli to divné otázky, lebo vždy som si myslela, že polícia by mala niečo robiť s páchateľom a nie s obeťou.
Niektorým z vás bolo blbé, že moje hejty a vyhrážky skončia v koši medzi všetkými skutkami, ktoré sa nestali. Snažili ste sa mi vysvetliť, že vám chýba legislatívny rámec na to, aby ste mohli potrestať nenávisť. Ó, áno. Ten chýbajúci legislatívny rámec.
Teraz ho už máte? Lebo ten váš nový šéf, Šutaj Eštok sa v rytierskom kroji postavil pred mikrofón a vyhlásil nulovú toleranciu proti online nenávisti. Už ste aj obvinili niekoľkých pisálkov, ktorí na fb schvaľovali atentát na premiéra. Ako štyridsiatnička z Bratislavy, ktorá napísala: „Máte nového národného hrdinu. Deň narodenia tohto odvážneho muža by mal byť štátnym sviatkom.“ Schvaľujem, že konáte. Bolo načase.
Keď ste sa tak rozbehli, keď ste teraz našli chýbajúce rámce a keď už máte za šéfa bohabojného Krasomila, ktorý sľubuje stúpiť online nenávisti na krk, dovolila som si dať dokopy niektoré z najnovších nenávistných prejavov, ktoré mi pristáli v messengeri. Za kladné vybavenie mojej žiadosti vám vopred ďakujem, milí príslušníci.
Eštokovi zdar, Šutajovi česť.
Vaša LĎN
