Vážení slovenskí umelci, milý Peter Bebjak, drahá Katka Krnáčová,
ste slovenské slnká v sieti. Hrejete, žiarite. O chvíľu možno nebudete môcť rozprestrieť svoje krídla. Lúza huliakov vám utiahne sieť a zoberie slobodu. Zoberú vám peniaze, zoberú vám fond, nazvú vás buzerantskými úchylmi a vaše umenie označia za nútenú tranzíciu slovanských detí. Pre nás ste však slnká.
Kedysi vás gniavili proletári, dnes sú to sociálni demokrati. Je to tá istá čvarga, len mení tvár, lebo dnes si viete za pár šupov kúpiť už aj nový ksicht. Napríklad v Abu Dhabí. Ako Martina. Alebo Monika.
Tá lúza huliakov je zaočkovaná proti kultúre. Proti čiernemu kašľu nie. Neprestávam dúfať...
Strašne ste ich naštvali. Ministerka nenávisti vás bude po Slnku v sieti nenávidieť ešte viac. Fico tiež. Celú krásu galavečera ste položili k nohám prezidentky. Silné mená silných ľudí predniesli silné slová a RTVS to odpálila do slovenského éteru ako raketa. Možno poslednýkrát. Ale stálo to za to.
V piatok ste obsadili vysielanie RTVS a do sveta ste vyslali jasnú správu. Toto nie je naša vláda. Ukázali ste obrovskú odvahu. Keď naposledy herci a umelci ukázali odvahu, obsadili ministerstvo kultúry a minister kultúry Hudec ušiel ako potkan s kabátom na hlave z vlastného ministerstva. Tam, kde sú umelci, tam je sloboda. Bolo to tak aj v 89-tom.
Ok, Marek Ťapák je výnimka. Aj medzi umelcami sa nájdu kolaboranti, ktorých si režim nakúpi ako toaletný papier alebo mandarínky za komunizmu. Ako nedávno infuencerov. Poslúžia im ako jednorazové vložky. Ako dôkaz, že aj režim má svojich umelcov. Odrecitujú zopár Mor Ho, zaujúkajú folklór a skončia v komunálnom odpade na STVR, ktorú nikto normálny nebude pozerať.
Drahý Peter, milá Katka, po voľbách som si myslela, že som stratila svoj domov. Že som stratila Slovensko. Lebo Ficove Slovensko nie je moje Slovensko. V piatok ste mi ho vrátili. Získalo vašu tvár. A tá sa mi páči. Je to tvár nádeje.
Dnes už verím, že lúza Huliakov sa rozplynie ako prd do Stromovky. Nezostane po nich umenie, ani smrad.
LĎN
