Typická situácia. Niekto vysloví svoj názor na nejakú tému. Druhý povie, že on to vidí inak. A nechápe ako to ten druhý može vidieť tak zvrátene, veď to nie je normálne. Samozrejme, nehovorím o každej konverzácii , ktorá kde prebieha. Ale niekedy sa stane ( v poslednom čase je to hlavne trend internetových diskusii, ale aj na pracovisku a pod.), že sa snažíme presvedčiť druhých o svojej pravde, a naučiť ich vnímať situáciu a svet z toho "správneho pohľadu" - teda toho nášho.
A niekedy to prerastie do dosť ostrej výmeny názorov. A tak sa niekedy pýtam, načo potrebujeme ľudom neustále vysvetlovať, čo podľa nás robia zle a prečo máme niekedy potrebu uspokojiť svoje ego tým, koľkým ľudom sme dnes "zachránili život" tým, že sme ich priviedli na správnu cestu?
Nehovorím tu o stopercentných číslach. Ale o tom, čo som postrehla že má tendeciu narastať. Čím múdrejší sa cítime , tým viac chceme aby aj ostatní boli minimálne na našej úrovni. Ale na druhej strane, keď nám niekto dá pocítiť, že má toho v hlave viac, cítime sa byť urazení a považujeme ho za hlupáka.
Niekto si možno myslí, že je prichytrí na to, aby takto uvažoval. Ale skúste sa predtým, než začnete zase niekomu vysvetlovať, prečo je jeho názor zlý zamyslieť, ako to robíte. Alebo sa rovno spýtajte vašich priateľov.
A dúfajte v dobrý výsledok.
Nech je akokoľvek, podľa mna, múdry je ten, kto sa najprv zamyslí, prečo je ten jeho názor správny, než začne automaticky zvažovať prečo práve ten druhý by nemal byť.
