O tom, ako (pre)dýchávame...

Len nedávno som dostala jednu radu o tom, kedy sa najlepšie píše o emóciách. A to nie vtedy, keď ste práve v strede emočnej búrky, ale po nej. Keď môžete čo najlepšie zhodnotiť čo sa stalo, prečo sa tak stalo a ako sa s tým vyrovnať čo najlepšie.

Písmo: A- | A+

 Ľudia majú tendenciu všetko brať extrémne, či už správy dobré alebo zlé. Niektorí potrebujú dať všetkým naokolo vedieť, že práve vyhrali, aj keď len nejakú tú stovku v tipos bingo. A niektorí robia pohromu a koniec sveta len z obyčajného zakopnutia, akých človek zažije v živote milión.

Počas normálneho dňa máme všetko pod kontrolou, ale každý ma svoje slabé miesto. A práve vtedy, keď je zasiahnuté, prichádza pravý boj. 

Čo spraviť? Vačšina ľudí vybuchne, a snaží sa s tým vyrovnať po svojom. Výbuch nemusí byť len rev paviánov v jungli vychádzajúci z vašich úst. Niektorí siahnu po nejakej tej fľaške, každý má svoju cestu. Jeden z najhorších spôsobov aký poznám je, že naoko je všetko v poriadku, snažíme sa ovládať, ale vnútri ... . Možno je to dobré jednorázovo. Počkať na kľudné štádium, a vtedy sa rozhovoriť. Bohužial, poznám aj ľudí, ktorí si všetok ten neporiadok neostále odkladajú vo svojom vnútri bez toho, aby sa ho aj zbavili. A ta sa tam všetok ten bordel hromadí a hromadí, až nemá miesto. A potom BUM! Dalo by sa to prirovnať k zhromaždovaniu magmy pod zemským povrchom pred erupciou sopky. A je fakt, že to nikdy nič dobré neprinieslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Je tu ale aj dobrá správa. Svet nie je čiernobiely, a ako by niekto napísal, nemôžem "škatulkovať". Toto slovo osobne nemám rada, lebo mi príde úplne nevhodné ho používať (vo vačšine prípadov). Možno vysvetlím v niektorom inom článku. Teraz ale späť k téme. 

Treba si brať príklad od tých, ktorí svoj stres zvládajú rozumne. Pokiaľ to nemáte v povahe, je to cieľavedomé učenie, ktoré sa oplatí aj napriek tomu, že je to dlhodobejší proces. A hlavne, vyžaduje skúsenosti. 

V literatúre existuje niečo, čo sa nazýva prírodno-psychologický paralelizmus (už som ale počula aj iné pomenovanie). V zásade ide o to, že počasie sa zhoduje s našou náladou. Búrka - hnev; slnko - dobrá nálada; dážď - smutná nálada a podobne. Koľkokrát ste si ale zanadávali na počasie, že prečo je také premenlivé? A podobne je to aj s nami. Len si predstavte, ako musí naša premenlivá nálada a prudké reakcie vplývať na naše okolie. A aký zmätok zanecháva v nás. Nabudúce si preto radšej počkajte kým všetko prejde, kráčať proti vetru so silou orkánu sa predsa nedá. A aj mestské služby nechodia upratovať spúšť počas búrky, ale až keď sa vyjasní.

Nika Briatková

Nika Briatková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentkou japanológie a anglickej filológie v Olomouci. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jana Čavojská

Jana Čavojská

27 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

116 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,243 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu