Plevy. Krásny toť termín. Pre moju generáciu mladých, idelistických flákačov s arafatkami a piercingami (nie, 14cm štekle, košele a pumaboty, to moja dženerejšn nie je) pridávam aj definíciu podľa KSSJ (kámovia, zíde sa vám to, aspoň pri ďalšej pseudointelektuálnej debate s rovesníkmi môžete použiť slovné spojenie „laxne s plevami" alebo „nebazírujem na plevách"):
pleva -y pliev obyč. mn. ž. šupina z obalu semena, obyč. obilia: obilné p-y
Zdroj: http://slovnik.juls.savba.sk. Tam si dajte „pleva" a pokiaľ u Ľuda Štúra nerozhodnú inak, bude tam presne takáto definícia. Ak ju zmenili, prosím, dajte mi vedieť. Korešpondenčným lístkom.
Späť k tým plevám. A k peniazom. Neviem, aký je všeobecný generalizovaný postoj všeobecnej generalizovanej spoločnosti k plevám, ale k peniazom ľudia v mojom okolí (nielen tí s poprepichovanými ksichtami a arafatkami..ak neviete, čo je to arafatka, tak smola, ani v KSSJ to nie je) majú taký dvojtvárny postoj.
Na jednej strane, peniaze nie sú dôležité. Keď máš prachy, tak si namyslený, kradneš, sponzorujú ťa rodičia, frajer, si karierista, ekonomický imigrant a podobne. Na strane druhej, čo by sme dali za dovolenku niekde na Fiji len tak. Budúci víkend. A keby mi aj na účte po tomto „výlete" ostala pekná eurosuma, hmmm...
Nikdy som nepotrebovala veľa, tak som vždy mala presne toľko. Teda, mala som dosť energie na prácu, aby som si mohla zarobiť na to, čo som potrebovala. Káva, cigarety, mrazená zelenina a cestoviny. A na lístok na autobus. Alebo som šla stopom. Aj tak, hromadná doprava funguje občasne.
Nevravím, že sú to zlé skúsenosti alebo že cestoviny so zeleninou nemilujem, ale... Som rada, že viem a som si istá, že dokážem prežiť, postarať sa o seba. Peckááá! Aplaus...Díky, díky. Ďakujem sama sebe. Ale ak toto bolo obdobie lekcií a skúseností, ktoré ma malo niekam posunúť, tak som tam. Áno, stále mám na kávu a cigarety a aj na tie cestoviny so zeleninou.
Ale viete čo? Postarať sa o seba je fajn, skvelá vec. Lenže sama tu nie som. Sú ľudia, na ktorých mi záleží, pre ktorých tu chcem byť, keď to budú potrebovať. Vlakom to možno nestihnem, 5 hodín je 5 hodín. Dovolila som samej sebe žiť život, aký chcem. Jeho súčasťou je aj família, aj kámovia, aj zvyšok ľudstva na tomto svete. Aj môj pes a tá unavená veverička v hypermarkete v presklennej „kadibúdke", aj tie naše úbohé nádherné Tatry. Peniaze nie sú len eurá a centy. Peniaze sú energia. Energia, ktorú môžem premeniť na vec prospešnú. Jednu lekciu mám za sebou, viem, ako sa vo svete nestratiť, ako sa usmievať a byť zen v pohode (tie arafatky...). Nastal čas na ďalšiu. Chcem mať dostatok energie na to, aby som sa mohla usmievať spolu so svojími najdrahšími. Občas ich treba naučiť usmievať sa. Napríklad bratovi kúpim letenku, nech sa naučí postarať sa o seba ďaleko od maminky ;)
