Ako som si tak kráčala uličkou, zastavila som sa pri zelenine a ovocí. Vitamínov predsa nikdy nie je dosť. Troška toho, troška tamtoho, ešte cviklu potrebujem. Jednu, dve, tri, to stačí. Pozerám na cenu, pozerám lepšie a hľa, aká zľava. 0,44 centov pred zľavou a po zľave neuveriteľných 0,44 centov. Takúto akciu si predsa nemôžem nechať ujsť. S pobavením som si vybrala mobil, že si to vyfotím a pochválim sa doma so zaujímavým objavom. No tu zrazu ktosi kričí: „ Slečna, tu je zakázané fotografovať. Máte to napísané na dverách.“ Snáď to je na mňa. Otočila som sa a videla som ako pani z informácii máva. Ospravedlnila som sa a odišla nakupovať ďalej. Po zaplatení, pri odchode som sa ešte raz chcela pousmiať nad zaujímavou cenou, no na moje prekvapenie bola preč. Zostali po nej len biele zvyšky a červené X. A tak som aspoň chcela vidieť ten zákaz fotografovania. Úpenlivo som hľadala, motala sa okolo, no nič. Našla som akurát korčule, psov a cigarety v červenom krúžku. Po fotoaparáte ako by sa zem zľahla.Tak uvažujem či tam pani bola nová, či si bola vedomá svojej chyby a tvrdo stála za svojim alebo žartovala. Žeby to bolo preto, že je ten prvý apríl?
