Mŕtve neviniatka

V popise môjho blogu je, že chcem písať o svete okolo a o tom, ako ho vnímam ja. A o tom bude aj dnešný článok.
V práci ma strašne nahnevala jedna vec (alebo skôr príhoda) o ktorej by som Vám chcela napísať zopár slov. Je to len môj názor a môj uhol pohľadu, tak mi vopred odpusťte. Ani neviem, ako prišla na to reč. Zrazu kolegyňa začala rozprávať o tom, ako jedna matka stratila dieťa. Bolo ešte maličké a nič neprežilo. Vlastne ani nevidelo, lebo také malé bábo ani nevidí. Nemohlo uzrieť ani tvár svojej matky a o dva týždne po narodení prišiel koniec. Poviete si: "Stáva sa!" Súhlasím. Pointa je v tom, že to dieťa zomrelo v pôrodnici a nestihli ho pokrstiť. A tu nastal problém. Nielen, že ho farár odmietol pochovať a musela to spraviť ta utrápená matka sama, ale ešte ho pochovali k plotu ako "psa" (tak sa vyjadrila moja kolegyňa a ja musím len súhlasiť). Čo také strašné urobilo to nevinné dieťa?! Ako je možné, že človek, ktorý má kázať o láske, odpustení , súcite a pomoci blížnemu môže urobiť niečo také? Ako je možné, že 80% ľudí (alebo koľko sa ich vlastne hlási ku katolíckej cirkvi, neviem, nechcem klamať) je schopných hlucho a bez rozmýšlania počúvať a ani sa nad tým nepozastavia (určite nie všetci, to by som si ani nedovolila tvrdiť). Kto im dal právo súdiť? V Biblii sa nič také predsa nepíše. Aspoň o tom neviem. A čo matka, kotrá denno-denne chodí na hrob, ako sa ona asi cíti? Hlásame súcit - toto bolo bezcitné, hlásame odpustenie a tu nebolo odpustené. Čo nám na to asi povie Boh? Miluje všetkých rovnako, alebo len tých vyvolených, ktorí sa stihli pokrstiť a patria do tej "správnej" cirkvi?