So zatajeným dychom som sa snažila zostať pri zemi a s milým tónom v hlase som ju ubezpečila, že sa na neho aj tak veľmi tešíme. Viete, neberte to zle, stáva sa nám to často. Dnešné mamičky sa až nadpriemerne starajú o svoje deti, ľubia ich, len zabúdajú na hlavnú podstatu:,,Je jedno, akým najmodernejším štýlom vychovávame naše deti, pretože NAŠE DETI NÁS ZRKADLIA." K tomu sa ešte vyjadrím, predtým sa však vrátim k nášmu S.. Slniečku :).
Na druhý deň prišli. Pekne upravená mamička s tichým chlapcom v rýchlosti odovzdala svoje dieťa a utekala do práce. Dieťa ticho sedelo na lavičke. Pozrela som na neho láskavým pohľadom, usmiala som sa a očakávala som, podľa slov mamičky, že nastane pravdepodobne výbuch, nespolupráca, plač, vzdor, jednoducho čokoľvek negatívne. Ale chlapček sa na mňa usmial, podal mi ruku a zvedavo vkročil do škôlky. A ako dopadol náš deň? Celý čas bol chlapec usmievavý, spolupracoval a hral sa na jednom mieste viac ako sekundu :). Keď však prišla mamička poobede pre dieťa, chlapec bol ako vymenený, začal okamžite plakať, bol rozzúrený a nevmestil sa do kože.
Táto situácia sa mi za moju prax stala už niekoľkokrát a dávam si otázku:,,Čo nám chce dieťa povedať?" To nie je o tom, že sa máme sústrediť iba na výchovu detí, pretože tu by mala nastať spolupráca s rodičmi. Naše deti nás zrkadlia, vedia čo prežívame vo vnútri, ako sa cítime a či sme spokojní. Nezvaľujme naše nevyriešené problémy na deti. Koľkokrát sa mi stalo, že som len tak sedela smutná na stoličke a prišlo ku mne dieťa, objalo ma, alebo ma pohladkalo. Deti to jednoducho vycítia.
Ako učitelia, by sme sa mali viac rozprávať s rodičmi. Nájsť si čas aspoň na minútu. Spýtať sa ako sa cítia, čo prežívajú, dať im pocítiť, že sme tu pre nich. Predídeme tak situáciam, ako zúrivé záchvaty hnevu a plaču detí len tak pre nič za nič. To všetko nás pedagógov vysiluje, vyčerpáva a aj zraňuje. Môžem povedať, že ak nastane vzájomná spolupráca rodičov, ktorí začnú riešiť svoje dlho odkladané záležitosti, tak zmeny správania detí nastávajú okamžite.
A rodičia u nás? Tí sú priam užasní, vedomí, otvorení spolupracovať a máme s nimi veľmi pekné vzťahy. ĎAKUJEME RODIČIA... VAŠE DETI