Rozvetvovanie
Pre vedenie ligy je podstatný jeden cieľ. Čoraz väčšie spopularizovanie hokeja a tým rozširovanie fanúšikovskej základne po celom svete. Veľmi šikovným ťahom je aj zvyšovanie počtu mužstiev hrajúcich NHL. Dnes toto číslo činí 30 kusov. A stále existuje možnosť, že sa počet neustále bude zvyšovať. Napokon sú tu mestá v ktorých sa NHL v minulosti už hrala /Quebec, alebo Minnesota/. Napríklad mesto Coca-coly Atlanta tiež kedysi hrávala ligu pod názvom Atlanta Flames. Klub sa presťahoval do Calgary a tam sídli dodnes. Najprestížnejšia súťaž sa do Atlanty vrátila, dnes tam hrajú Trashers. Takýchto a podobných prípadov je viac. Chápadlá hokeja si podmanili aj Phoenix, kde s nadsádzkou povedané sneh nepoznajú. To je aj prípad dvoch floridských klubov. A hoci tam diváci nenavštevujú zápasy tak ako napríklad v Toronte, zastúpenie tam je, a to je podstata veci. V Los Angeles majú množstvo iných športových /najmä basketbalových a bejzablových/ klubov, ktoré sú populárnejšie než hokejoví Kings. Ale na konci 80-tych rokov tam prestúpil Wayne Gretzky a záujem o hokej v tomto meste rapídne stúpol. Znamenalo to tiež celkové zvýšenie tržieb.
Tvrdý boj na všetkých frontoch
NHL má svoj vlastný finančný systém. Iba spoločnosti, ktoré naozaj slušne zainvestujú svoje peniaze môžu mať s ňou dočinenia. Ekonomický systém musí byť schopný čeliť vonkajším a vnútorným vplyvom. Vonkajší vplyv je napríklad konkurencia iného športu, ktorý sa môže stať populárnejším než hokej. Áno, hokej nie je v USA šport č.1, ale aj tak si drží solídne umiestnenie a o svoju budúcnosť sa báť zatiaľ nemusí. Naviac je tu kanadský sused, kde je hokej naštastie bezkonkurenčnou jednotkou. Vnútorným vplyvom je, že NHL nesmie potápať samú seba. Prevádzka ligy teda musí byť stabilizovaná. Náklady na chod súťaže nesmú narastať, naopak, každé zníženie je plusom. Vznikom KHL dostala NHL silnú ranu pod pás pretože, KHL láka hráčov a ponúka im vyššie platy než majú v NHL. To kanadsko-americká súťaž nechce dovoliť, lebo odchodom najlepších hráčov by klesla sledovanosť a tým aj konkurencieschopnosť voči ostatným športom. Nepríjemným rivalom sú aj hráčske odbory /NHLPA/, ktoré sa snažia zastávať sa zamestnancov ligy - teda hráčov. Bojujú za ich práva a snažia sa zvýhodniť podmienky pre ,,ťažko pracujúcich hokejistov,,
Lock-out
Lock-out je laicky povedané stopnutie ligy a uzavretie štadiónov. Každé takéto prerušenie, je pre vedenie ligy nepríjemnou stratou. Majitelia klubov uzavreli s manažérmi hráčov viacero zmlúv, aby sa NHL lock-outu vyhla. Finanční analitici však veľmi rýchlo zhodnotili, že pre majiteľov klubov bolo uzavretie týchto zmlúv víťazstvom. Jednou z dohôd bola aj dohoda o platovom strope. To znamená, že klub môže dokopy na výplatách minúť maximálne stanovenú čiastku, ktorá platí pre všetky kluby.Jeden klub nemôže platiť hráčov ako sa mu zachce. Zároveň tým stúpa vyrovnynosť ligy, keďže ten-ktorý klub nemôže kúpiť všetkých najlepších hráčov. Po lock-oute činil platový strop 39mil USD. Platový strop stále rastie, a dnes už môže klub minúť na výplaty maximálne 56,7mil. USD. To znamená, že príjmy NHL rastú a finančný motor je čoraz silnejší.
Kde je vôľa, tam je cesta
Samozrejme, že manažéri klubov hľadajú cestičky ako obísť tieto zákony zhora. Známe sú pochybné zmluvy Ilju Kovaľčuka či Mariána Hossu. Generálny manažér Lou Lamoriello z New Jersej Devils chce dotiahnuť do svojho tímu hviezdne drahého Kovaľčuka. No prakticky to možné nie je, lebo Kovaľčukov požadovaný plat výrazne prevyšuje platový strop. Devils teda uzavreli s hráčom zmluvu v hodnote 102mil USD ktoré mu budú postupne vyplácané po dobu neuveriteľných 17 rokov. To znamená, že Kovaľčuk bude hrať ešte v ročníku 2026/27 kedy bude mať 44 rokov. Ako to spravil? Jednoducho. Lamoriello využil nedokonalosť v kolektívnej zmluve. Tá vraví, že pri viacročných kontraktoch sa do platového stropu započítava priemerný ročný plat a nie konkrétny plat v danej sezóne. Kovaľčuk zarobí v každej z prvých desiatich sezón po zhruba 10mil USD. V posledných piatich rokoch klesne jeho príjem pod úroveň 0,5mil USD. To znamená, že do platového stropu sa nezapočíta 10mil USD, ktoré Kovaľčuk v prvej sezóne zarobí, ale 6mil USD. Pretože taký je jeho priemer. Šikovné nie? NHL teda musela chtiac-nechtiac túto zmluvu registrovať a prijať za platnú. Otázne je ako sa bude Kovaľčuk vo svojej /podľa zmluvy/ poslednej sezóne naháňať za pukom v tak vysokom veku za taký nízky plat...
Ako sú na tom tí ,,najlepší,,?
Ako perličku na záver je tu rebríček najlepšie platených hráčov NHL. Toto sú príjmy hráčov v sezóne 2010/11.
10,000,000 USD - Vincent Levacalier /TB/, Roberto Luongo /VAN/
9,000,000 USD - Sidney Crosby /PIT/, Jevgenij Malkin /PIT/, Alex Ovečkin /WAS/
8,000,000 USD - Duncan Keith /CHI/, Scott Gomez /MTL/, Chris Drury /NYR/, Jason Spezza /OTT/, Danny Heatley /SJS/
7,900,000 USD - Marián Hossa /CHI/
7,800,000 USD - Brad Richards /DAL/
7,750,000 USD - Henrik Zetterberg /DET/, Henrik Lundqvist /NYR/
7,600,000 USD - Chris Pronger /PHI/
7,500,000 USD - Zdeno Chára /BOS/, Eric Staal /CAR/, Rick Nash /CBJ/, Marián Gáborík /NYR/
7,200,000 USD - Joe Thornton /SJS/
7,000,000 USD - Jarome Iginla /CGY/ , Mika Kiprusoff /CGY/, Daniel Alfredsson /OTT/, Daniel Briére /PHI/, Kimo Timmonen /PHI/,
7,140,000 USD - Brian Campbell /CHI/
fotozdroj:nhl.com
