Český svaz ledního hokeje
To je kompletný názov občianskeho združenia, ktorý zastrešuje hokej v Čechách. Jeho členmi sú kluby, ale aj fyzické osoby. Vedúcim predstaviteľom je prezident zväzu - bývalý sudca Tomáš Král. To je osoba, ktorá si servítku pred ústa rozhodne nekladie. Je to najväčší kritik českého hokeja, ktorý nebude snáď nikdy spokojný. Neustále nabáda ostatných členov zväzu k zvýšeniu pracovnej aktivity. Kritizuje prácu s mládežou a do médií otvorene priznáva finančné problémy zväzu. Väčšina hokejových šéfov v iných krajinách tákéto vyjadrenia rozhodne neposkytuje /napr. prezident SZĽH J.Široký, ktorého som osobne nikdy nepočul vysloviť kritiku k situácii na Slovensku/. Skôr zastierajú pravdu vyhláseniami: ,,Sme na dobrej ceste, chce to ešte počkať, už sa to zlepší...,, alebo iné vyhýbavé manévre. Aj preto je pán Král u verejnosti pomerne obľúbený. Väčšia kritika padá na hlavy trénerov jednotlivých klubov. ČSLH v súčasnosti registruje takmer 100 000 hráčov. Čo sa týka krytých štadiónov - ich počet je 150. A to nie sú zase tak malé čísla. Liaheň
Česko bolo vždy považované za krajinu ktorá vychovávala top talenty. Dlhé roky bolo v NHL najviac európanov práve s českým občianstvom. V každej štáte sa kladie dôraz na výchovu mladých hráčov. Situácia v čechách je taká, že mladí hokejisti myslia na to ako sa dostať do zámoria čím skôr. Mnohí ani neprejdu dorasteneckou ligou a už brázdia klziská v USA či Kanade. Tomuto počínaniu chce vedenie zabrániť, alebo ho čo najviac obmedziť. Ponuka hrať v zámorí je pre hráčov veľmi lákavá. No pokým nie je hráč kompletne vyformovaný, je to pre jeho kariéru nebezpečné. Nakoľko v severoamerickej konkurencii nemusí dostávať také príležitosti aké by dostával doma. Nehrávať znamená stagnovať. Sedenie na lavičke náhradníkov zabraňuje priodzenému rozvoju hokejových kvalít a hľadaniu silných stránok. Naviac mladí hráči si neosvojujú typické české poňatie hry založené na šikovnosti a predvídavosti, ale sú nútený hrať kanadským štýlom na ktorý v prvotnom vývine neboli zvyknutí. Výsledkom je, že hráč vyrastie a nemá svoju silnú stránku na ktorú by sa mohol spoľahnúť. Česká práca s mladíkmi si preto vyžaduje rázny rez, aby mohla naďalej zásobovať svetové kluby v takom množstve ako v minulosti. Podobný problém sa týka aj iných krajin... Najmä európskych. Úspech je ich synonymom
Po rozdelení Československa sa Česko okamžite zaradilo medzi elitu a stalo sa továrňou na výrobu víťazstiev. Na svojich prvých MS v roku 1993 hneď získali bronzové medajle. To bola predzvesť spanilej jazdy v nasledujúcich rokoch. Celkovo sú 6-násobnými majstrami sveta /1996, 1999, 2000, 2001, 2005, 2010/. Impozantná je najmä štatistika troch víťazstiev po sebe na prelome tísicročí. Na MS hrali celkovo 18-krát, z toho 10 krát sa umiestnili v prvej trojke. Sú špecialistami na finálové zápasy, pretože zo siedmych pokusov prehrali len jedno finále. V roku 1998 sa Český národný tím dotkol hviezd, keď vyhral ZOH v japonskom Nagane. V roku 2006 získal na ZOH v Turíne cenný bronz. Podčiarknuté, sčítané - Česká republika vlastní 12 cenných kovov. Čo je za obdobie ich samostatnej existencie výrazný úspech. Záverom
Nad Českou republikou je varovný prst, ale zdá sa, že situácia by sa kritickou nazývať nemala. Najmä reprezentačný výber sa dokáže vždy stmeliť a dosiahnuť úspech. Čo sa týka hráčov v NHL - tí majú svoje mená, a sú rešpektovanými firmami. Najmä český brankári sú považovaný za elitu a to nie len v súčasnosti /Pavelec, Vokoun, Holeček, Hašek.../ Čo sa týka hokeja tak je to krajina paradoxov a kontroverzie. Napríklad po olympiáde v roku 2010 Jágr prehlásil, že českému hokeju ušiel v porovnaní s ostatnými vlak a úspech sa tak skoro nedostaví - o pár mesiacov sa radoval zo zisku zlata na MS...
fotozdroj:nhl.com
