10. Milan Lucic /Kanada/
Tohto hráča na ľade nie je možné prehliadnuť. Má svoj typický, odlišný štýl korčuľovania než ostatní. Samozrejme, to nie je jeho najväčšia prednosť. V prvom rade je to klasický ´hitter´ ktorý má ešte kariéru pred sebou /nar. v roku 1988/ 9. Brooks Orpik /USA/
Zbiera veľmi veľa trestných minút, no je to podmienené jeho herným prejavom. Orpik má dokonalý prehľad o tom kde presne sa nachádzajú protihráči. Zároveň je nutné podotknúť, že je často až príliš defenzívny. 8. Cam Neely /Kanada/
Ukončil svoju kariéru v roku 1996 ako 32 ročný. Bol mimoriadne univerzálny. Výborný strelec, bol rovnako dobrý v bránení a napádaní. Posledných 5 sezón v NHL odohral len niečo málo cez 160 zápasov.
Dôvod je jednoduchý - mal veľmi riskantný herný štýl a neuhol zo žiadneho súboja. Veľmi obľúbený hráč /často aj u fanúšikov súpera/ dnes pracuje ako viceprezident Boston Bruins, kde strávil väčšinu kariéry. Jeho prezývka vraví za všetko - ´Bam Bam Cam´ 7. Dion Phaneuf /Kanada/
Phaneuf niekedy naozaj pobaví divákov nejakou hrubou chybou, ale fakt že ide o špecialistu čo sa týka telesného ataku je nevyvrátiteľný. Je bodovo produktívny hoci aj on ak mnohí jeho kolegovia, zbiera poctivo trestné minúty. V polovici sezóny 09/10 ho Flames vymenili do stále slabšieho Maple leafs. Mnohí fanúšikovia nedokázali túto trpkú pilulu prehltnúť... 6. Chris Pronger /Kanada/
Kde je Chris tam sú úspechy. On dokáže byť hnacím motorom celého mužstva. On je tou dušou, on je tým pomyselným stredom kolektívu. Vzbudzuje rešpekt všade kam príde /napokon jeho úspechy v NHL či na medzinárodnej scéne ho k tomu predurčujú. Vie byť aj poriadne výbušný a zákerný. Za Blues odohral 9 sezón a vždy hral v play-off. Po lock-oute prestúpil do Oilers, neskôr do Ducks a poslednú sezónu strávil u Flyers. S každým z týchto klubov hral vo finále NHL /pritom išlo vždy pred sezónou o podceňované mužstvá/. S ´káčermi´ v ročníku 06/07 zasadol na hokejový olymp. 5. Rob Blake /Kanada/
Dobrý Prongerov kamarát a dlhoročná dvojička v kanadskej reprezentácii Rob Blake samozrejme patrí do TOP 10. Blake bol výborný v osobnom bránení. Bol nasadzovaný na najlepších útočníkov aby ich vyradil z hry. Toto mu išlo dokonale. Nesmieme však zabúdať na to, že bol aj produktívny /777 bodov v NHL/. 4. Darius Kasparaitis /Rusko/
Svojho času išlo o najčastejšie bodyčkujúceho obrancu ligy. Na tomto mu vždy záležalo a chcel byť v tomto vždy prvý. Kasparaitis nebol žiadny obor /180 cm/, no vedel ako využiť svoju výbornú rovnováhu. Na ľade bol neprehliadnuteľný hoci, čo sa týka hokejového umenia - značne pokryvkával. Zjavne mu tento fakt nevadil a na ľad vykorčuľoval len s jediným cieľom - zvíťaziť a popri tom zraziť čo najviac ľudí na zem. 3. Nicklas Kronwall /Švédsko/
Jeho bodyčeky sú naozaj nádherné. Zároveň veľmi tvrdé, no stopercentne čisté. Kronwall má silné nohy a v nich pevnú stabilitu. Zraziť sa s ním znamená zachovať si nepríjemnú spomienku. V Red Wings na neho nedajú dopustiť /ako na každého švéda, ktorý tam hrá/, hoci mal problémy presadiť sa v prvom tíme.
Stabilne hráva až od roku 2006. Za zmienku tiež stojí, že od roku 2008 je členom Triple Gold Clubu. 2. Eric Lindros /Kanada/
Keď vstupoval tento náladový hráč do NHL išlo jednu z najočakávanejších udalostí vstupných draftov histórie. Eric svoju fyzicky náročnú hru doviedol do geniálnosti. Zbieral body a poriadne ostro narážal do tiel súperov. Bol až zákerný, čo spúšťalo u hráčov súpera okamžitú spätnú reakciu. Všetko Ericovi poctivo vracali, a aj keď Lindos bol fyzicky skvele disponovaný /193 cm, 111 kg/, nedokázal sa ubrániť. Tento fakt sa preniesol na jeho zdravotný stav. V roku 1998 sa začali jeho /dnes už legendárne/ zdravotné problémy prejavovať. Darius Kasparaitissa o neho v jednom zápase oprel tak, že Lindros skončil s otasom mozgu. Po ňom prišiel ďalší a ďalší. Eric trpel post-otrasovým syndrómom. Toto zranenie akoby ho prenasledovalo. Celkovo sa vie o ôsmych otrasoch, ktoré utrpel. Začali sa vynárať správy o jeho konci kariéry a v roku 2007 boli tieto správy skutočnosťou.
1. Scott Stevens /Kanada/
Ak Lindros doviedol svoju telesnú hru do geniálnosti, tak Stevens sa v tomto obore vzdialil ostatným kamsi inde - poriadne daľeko. Ide jednoznačne o najlepšie bodyčekujúceho hráča aký kedy v NHL hral. Stal sa zosobnením fyzickej hry New Jersey Devils, kde strávil svoje najlepšie roky. Stanley cup dvíhal nad hlavu trikrát. Samozrejme ako kapitán. Bol jednoducho nepriechodný. Keď sa postavil niekomu do cesty, tak ho dokázal zraziť na zem takou silou akoby dotyčného zrazil vlak. Spôsobil súperom množstvo zranení, pričom nikdy na sebe nedal poznať ani len známku ľútosti. Stevensova hra je iba ťažko napodobiteľná, a zatiaľ nie je v NHL hráč ktorý by sa mu vyrovnal. Ostane navždy uznávaným a rešpektovaným športovcom. V NHL nazbieral uctyhodných 908 bodov čo je na obrancu viac než solídny výsledok. Taktiež skončil s 393-mi plusovými bodmi /každú sezónu skončil s kladnými číslami/, čo svedčí o jeho schopnosti byť skvelý rovnako v obrane ako aj v útoku.
zdroj:nhl.com
