Písmo:
A-
|
A+
Všeobecne milujem predvianočnú náladu. Presne tú, ktorá sa nenápadne plíži za vašimi dušami, a potom sa do nich veľmi nápadne vkráda. Mestá a nákupné centrá sú preplnené a ja nemôžem dýchať. Zhon. Milujem to, pretože na svet dosadá akési pomyslené puto, ktoré nás cez ten vydýchaný vzduch všetkých spája. Sme si bližší, sme milší a ľudskejší.
Ale my nie sme rodina, teda sme, ale vlastne nie sme. Lietajú slová ako úlomky z ostrých čepiel z polámaných vražedných dýk. Lietajú facky, hádky, vety, slzy, pretože máme byť aspoň na chvíľu všetci pokope. Pretože jeden alebo dvaja chcú a zvyšok sa stratil kdesi v "bludisku", v ktorom ochotne blúdia po celý život.
Možno raz budeme.
