...sto bodov, v ktorych boli zahrnute prevazne zelania mojich deti, ale aj moje nenaplnene sny a tuzby. Cim som bola blizsie k cislici sto, tym rastli aj moje naroky, ono sa to lahko povie, ale sto priani vymysliet to uz malickost neni. Ked som priania dopisala, precitala som si to este raz, nad niektorymi som sa pousmiala, zapisnik zavrela a odlozila. Roky ubiehali, sem tam som si na ten "blaznivy" napad spomenula aj na zelania, ktore som tak starostlivo vybrala a zapisala, ale nikdy som zapisnik neotvorila. Az donedavna...prerabala sm byt, vynovila novym nabytkom a samozrejme starych a nepotrebnych veci som sa zbavovala. Do ruk sa mi dostal stary zapisnik, otvorila som ho a zacitala sa... Ked som sa dostala cez patdesiate prianie, ktore sa naplnilo, sama som bola zvedava, co vsetko som si este zelala. Z tych sto bodov, okrem dvoch, na ktorych teraz vedome pracujem sa mi splnilo verte, alebo nie vsetko! Je to nahoda? Myslm si ze nie, nic v zivote co si vysnivame nie je nemozne, svojim usilim, snad aj podvedome sa dopracujeme k cielu. Ale neberte to ako navod pre stastie, uz davno niekto mudry povedal : "kazdy sme sam strojcom svojho stastia" a ja dodavam aj uspechu.
Splnene priania ...
V mysli sa vraciam niekolko rokov naspat. Nebolo to prave najlahsie obdobie, moje tri deti chodili este na zakladnu skolu a bola som na vsetko sama. Snazila som sa robit tak, aby im nic nechybalo, ale poznate deti, vzdy tuzia po niecom co maju ini, chcu tiez vlastnit, pysit sa, radovat sa...ale niektore ich tuzby ostavali nenaplnene, presahovali moje financne moznosi.V tom obdobi sa mi dostala do ruk jedna zaujima kniha, o podvedomi cloveka v spojitosti s jeho konanim. A tak som vzala pero a zapisnik a podla navodu som zacala pisat...