To je moj fon, chapeš?!

Povedz mi aký máš fón a ja ti poviem, kto si a kam patríš. -motto dnešnej mládeže a spoločnosti vôbec. Aj ja mám vybudovaný k môjmu telefónu silný citový vzťah. Toto bude moja tajná spoveď... No tak tajná asi veľmi nie, ale rozhodne to bude spoveď. Spoveď človeka, závislého od mobilu. Dnes už to nie je nič zriedkavé... Jednoducho vám v rámci hodiny etickej výchovy profka povie, že ste závislý od mobilu. Asi je aj ona, že to tak napochytre zistila. Len som sa ohradila- ja do toho nešťukám len tak, čo keby mi volali záchranári, že mi niekde vykotilo mamu alebo čo a ja budem mať mobil doma, alebo vypnutý...Potom by mi bol nanič Viete, na etickej výchove ani náhodou nepanuje disciplína, polovica ľudí tam ani nechodí. Tak či onak, aj tak ma profesorka hodila do jedného vreca k fajčiarom, feťákom, alkoholikom, gamblerom a masovým vrahom. Čo už. Možno zistíte, že sme vlastne všetci na jednej lodi. Na vlnách mobilnej komunikácie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Ja som mala mobily dva... Ak nerátam terajší. Skončili veľmi neslávne. Je ťažké priznať sa k tomu, tak sa mi nesmejte... Prvý telefón som totiž oprala. Nie naschvál, ja som ho vlastne len zabudla vo vrecku vetrovky a tú už potom mama dala prať takže to možno nie je tak celkom moja chyba...:) Každopádne, keď práčka doprala, z mobilu som mala už len obal. Plný vody samozrejme. Prvý pohľad mi pripadal neuveriteľne vtipný. Potom som sa rozplakala.

Nebudete tomu veriť, ale mobil sa ešte dal zachrániť. Po dlhom sušení, pobytu v nejakej mobiloopravovni a kúpe všeliakých súčiastok, nakoniec sa z toho pozviechal. Bola som rada, hoci to bol telefón ako z makového kvetu, len taká hrachovina so zeleným podsvietením, ten malý čierny siemensík s takou tučnou anténkou a uzučkým displejom. Vydržal ešte pár týždňov a potom nadobro skonal. Nech mu je zem ľahká...

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý telefón bol o niečo lepší ako ten predtým... mala som ho rada. Dokonca sa naň dali prijímať aj také primitívne obrázky... To vtedy ešte nedokázali všetky mobily:) Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa niekto rozhodol, že mi ho ukradne. Samozrejme mobil mi chýbal a doma neboli nadšení, ale čo ma naštvalo najviac bol prístup učiteľov. Nijaké prehľadávanie tašiek, nijaké spovedanie, nič. Len: "Mala si si naň dávať väčší pozor!". Ha! Už vidím akú pátraciu akciu by vyhlásili, keby niekto potiahol mobil im. Možno by prišli aj kukláči a policajné psy... Ktovie.

Teraz mám mobil už dosť dlho. Opať Siemensík. Je to taká piškóta. Nielenže vyzerá ako piškóta, ale má aj také funkcie. Ale to ma netrápi. Ide totiž skôr o informácie, ktoré mám v mobile, nie o tú svietiacu prenosnú skrinku. To mi pripomína, že by som si mala konečne pomeniť mená v zozname. Pozostáva totiž viac z prezývok, ako z mien. Viete, čo keď raz budem posielať svadobné oznámenia a budem nútená napísať: "Drahá Saňa, darmo si sa snažila natlačiť Bubovi do hlavy, že preňho nie som dosť dobrá, o týždeň sa berieme. Ha ha háááááááá." Ale keď si uložím do zozmanu celé meno, budem ju môcť aspoň slušne osloviť. A tiež som si už dlho netriedila smsky a nevymazávala si ich a tak sa občas stane, že keď mi chce niekto napísať, najprv mi príde sms, že si mám vymazať smsky aby mi tá správa vôbec prišla.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, je to tak. Som závislá a neliečim sa. Ale aspoň si to priznám a to je prvý krok k úspechu.

Nina Kvasňovská

Nina Kvasňovská

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som taka mladina este.. nepoznam sice vela mojich rovesnikov ktori by citali SME ale ja ich sem hadam dotiahnem:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu