Aby sme sa rozumeli, nepatrím do krátkozrakých feministických skupín, ktoré vyznávajú názor, že muži sú iba primitívni troglodyti, pretože napriek tomu, že medzi ich najsamfasa vlastnosti patrí verné napodobňovanie zvieracích zvukov (to je vedecky podložené, nerobím si fóry!), dokážu byť pre mňa nekonečne inšpiratívni, nabíjajú ma energiou a sú skvelými parťákmi napríklad na štvorkolky. Ok, dôvodov, prečo mužov uznávam (mnohokrát dokonca viac ako ženy) je nekonečno. Preto píšem tento blog! A ešte pri tom myslím na jedného konkrétneho predstaviteľa mužského pokolenia, ktorý plní v mojom živote množstvo úloh. Ani neviem prečo a ako sa to stalo...
Bola som u svojich starých rodičov dobíjať baterky a keď som sa s touto svojou obavou zverila mojej 85-ročnej babičke (ok, pridala som niekoľko svojich nových skúseností) iba trpko dodala: „ivanka moja, aký kol, taký kol...hlavne, že sa máš o čo oprieť“. Tak sa snáď raz aj opriemJ
Rozdiely medzi pohlaviami sú dané historicky. Uvedomujem si to na každom svojom kroku. Nádherné pre mňa je, že každý náš krok má svoje vysvetlenie. A tak som sa inšpirovala vedeckými objavmi, ktoré nosím od istého času v hlave a mám toto.
1. Nemám žiadny orientačný zmysel a keď mám použiť mapu točím s ňou ako s kružidlom, pretože si musím predstaviť, kde som a kam pôjdem. Hoci je mapa hore nohami...To nie je náhoda, dámy! V 11.storočí Lady Godiva jazdila za trest nahá na koni cez Coventry, zablúdila a vošla do nesprávnej uličky. Júlia sa vlastne tiež stratila, keď odchádzala z rande s Rómeom a zlé čarodejnice zo západu lietali vždy úplne nelogicky na juh. Na moju obranu slúži aj fakt, že len 10% žien má priestorové schopnosti na úrovni muža.
2. Cez víkend sa make-upu snažím obkľukou vyhnúť, no bez mučenia priznávam, že sa cítim zvláštne...Ženy v niektorých afrických a amazonských kmeňoch chodia do pol pása nahé a tam dole nosia čosi ako opasok putujúci spredu dozadu...Čudné?! Stavím sa, že práve týmto kmeňom je siedmym divom sveta naša špirála, ktorá má zväčšovať oči, rúže imitujúce prúdenie krvi, blond vlasy, ktoré vzbudzujú v ľuďoch pocit, že sme mladé, 20 cm opätky a make-up zjednocujúci tón pleti. Nechcem analyzovať múdre knihy, ktoré tvrdia, že je to iba kvôli pánom tvorstva, pretože nie je od veci vyzerať dobre aj pred ženou alebo vlastným odrazom v zrkadle.
3. Môj kamarát má brata. Vždy keď s ním volal, pýtala som sa, či je zdravý, či má priateľku, či už urobil všetky skúšky...pýtala som sa asi 1000 takých tých bežných otázok a on asi 1000 krát odpovedal, že nevie. Nechápala som o čom sa potom bavia. Raz som znenazdajky vypočula takýto rozhovor. Tí dvaja sa v krátkych štruktúrovaných vetách oslovovali teploš, diskutovali o nejakom aute a hádali sa o károvanú košelu (mal mladšieho brata a veľký šatník). Vraj je to bežné, no ja keď volám s kamoškou vymeníme si ešte aj informácie o defektoch chodníka po ktorom som kráčala, keď sa predo mnou objavil ON! To nemôže byť náhoda! Je dokázané, že muž telefonuje, aby vyriešil situáciu či problém. Žena nadväzuje a utužuje vzťahy. Aj preto priemerný hovor žien trvá 18 minút a mužov iba 3. Ešte aj ušetria na tej nepochopiteľnej introvertnosti!
4. Nenávidím tichú domácnosť. Hádam sa, trieskam dverami a nadávam, no zaprisahávanie sa „nebudem sa s tebou baviť“ mi nikdy dlho nevydrží! Robila mi to moja mama a bola to tyrania. Dodnes nechápem ako to zvládla. Zistila som však, že aj keď pár minút vydržím, nemá to cenu. Ja počítam sekundy a muž mnohokrát ani nevie, že sa niečo dialo! Je totiž dokázané, že to nevie až 9 minút. Naopak, práve toto ticho považuje za oslobodzujúce. Neviem ako ostatné ženy, no ja som za to, aby sa po hádke „véééééľa hovorilo!“
5. Keď ma niečo nahnevá, nakupujem. Keď niečo zasiahne mužov okolo mňa, opijú sa. Alebo....stresovaný muž zaútočí na iný štát, stresovaná žena si dá čokoládu a kúpi topánky! Napriek tomu nechápem riešenie sporov a smútkov. Muž dokáže po hádke alebo ťažkom dni vypnúť mozog a čistiť pred domom karburátor. Ak niečo „raní“ mňa, neviem, ktorá ruka je pravá a ak nepríde debata s jeho vkladom racionálneho myslenia, kríza sa prehĺbi a začnem útočiť.
6. A potom ma vždy zlostil fakt, že ja nemusím spať celú noc, aby sme si písali, kľudne zabudnem na prácu, keď sa rozprávame na parkovisku v aute a stačí mi hrozne málo jedla, pretože som zaľúbená!!! Vlastne dokážem 24 hodín riešiť jedného človeka a správať sa neúnavne repetetívne, kým ten mládenec zaspí počas smskovania, ukončí telefonát kvôli futbalu a počas práce lásku ku mne jednoducho „vypne“. Už im to však nezazlievam. Možno preto, že mi chýba jeden respondent do tejto estrády. Ale pochopila som aj fakt, že za všetky bláznivé pocity vďaka ktorým mám nevyspaté oči, boľavo stiahnutý žalúdok a roboty až nad hlavu môže zvýšená hladina oxytocínu a znážená hladina seratonínu. To máme všetci, keď sa do niekoho zahľadíme. Lenže...ženy asi o 30% viac! No je to fér? Potom aby človek vkuse analyzovalJ
Asi som si však niečo uchlipla aj z testosterónovej bandasky, pretože na parkovisku auto nehľadám, trúbim na ľudí, čo „zaspia“ na zelenú, hoci až 92% trúbičov sú vraj muži, predohra pre mňa nie je jedenáste prikázanie, niekedy ma na mužoch dráždi viac to, čo vnímam zrakom, ako sluchom, nie som fanúšikom manželstva a nikdy by som ho frajerovi nenavrhla, mávam aj také dni, že nepoviem ani slovo, občas sa mi ťažko hovorí „ľúbim ťa“, milujem adrenalín vo forme rýchlosti, výšky a všeobecne rizika a nedokážem dlho počúvať o čomkoľvek...(to však neznamená, že nepotrebujem, aby niekto dlho počúval mňa).
