Dva spôsoby starnutia a duševné zdravie nás všetkých

Dve ženy a plynúce roky.

Prvá je ex-mediálne známa osobnosť v časoch, keď ešte slovné spojenie "mediálne známa" neznamenalo to, čo dnes. Minimálne o vás nepísal Nový čas. Vzhľadom pôsobí luxusne. Jej dušu by ste ale chceli radšej pozorovať cez dych parostroja, prípadne rozkrájať tým farebným, plastovým nožíkom, čo je teraz in. Rovnako ako jej manžel ktorému už život po boku manželky nechutí ako ľahký šalát, ale skôr ako cestoviny s grankom alebo konzerva. Najete sa, ale nie je to lahôdka. Nie je to príjemné stretnutie. To je také to, že v jej koži sa asi nikdy nezmierite s tým, že vám "šéfuje" mladšia osoba, ktorá od vás očakáva výsledky. Idálne je, ak vám na prácu dodajú "niekoho, kto ju urobí" a vy len pridáte odvedenej práci vizuál. Viete o tom veľa rozprávať a...nenávidíte mladšiu šéfku, pretože je mladšia...a aj preto, že nestrká cd do disketovej jednotky so špŕškou nadávok o nefunkčnosti počítača ako vy. Nechcete napredovať, pretože ísť nakupovať alebo cvičiť je pre vás príjemnejšie a ešte ste presvedčená o sebe ako značke a vyznáte sa v tlačenici. V praxi to znamená, že viete s kým sa "kamarátiť" a napriek tomu, že sa 5 moderných inštitúcií presvedčí, že vás ako pracovníka fakt nepotrebuje, vždy nájdete niekoho, kto hoci aj vytvorí 6 inštitúciu, aby vás zamestnal. Lebo je kamarát. A ešte preto, že ste značka. Moja kamarátka na tejto osobe objavila a zadefinovala pracovný "guide". Napríklad:

Meškáte do práce, lebo ste si dlhšie schrupli?

1. Vždy sa ponáhľajte - rýchlochôdza dá ostatným pocit, že máte toho za sebou od rána už veľa.
2. Chodievajte výlučne po schodoch, aby ste sa pred vstupom do kancelárie zadýchali - budete tak pôsobiť pracovite bez ohľadu na skutočnosť.
3. A noste šatku! - pri behu vám bude viať, takže postačí prebehnúť cez kanceláriu a šéf bude mať pocit, že je váš všade veľa:)
4. Vždy majte pri sebe nejaké papiere. Akékoľvek. Budete vzbudzovať dojem, že niečo práve vybavujete. 
5. Neprestajne rozprávajte o tom, čo vaši kolegovia pripravili, ale zásadne nemenujte autorov. Veď ste "tímová!:) (A keď má tím dosť pracovných povinností, nikdy nebude "žalovať", že ste ničím neprispeli!) Potom už stačí prácu nechať na "tú mladú, čo by vám mohla byť dcérou" a napriek depresiám z vrások a ochabnutej pokožke (ktorú vidíte len vy), starnete do úspechu a môžu vás vydávať za čokoľvek. Napríklad za uznávanú beauty konzultantku alebo niečo podobné... Lebo ste šéfke prezradili, kde jej namiešajú vlastný parfum iba za 500 éčok a vyzeráte na svoje roky dobre...

Druhá je mediálne neznáma. Stojí za projektom, ktorý oslovuje tisíce Sloveniek. Je krásna. Telom. A keď si podáte ruku s jej dušou zistíte, že vám dodáva pokoj, že vás akoby rozhovorom stabilizuje a dáva pocit, že "byť ženou je fakt úžasné" ak na sebe makáte. Budujete vysnívaný tím ľudí, dokonale ovládate všetko to, čo od nich očakávate. Takmer:). So stoickým pokojom zamestnáte krásnu mladú ženu, lebo viete, že sa aj od nej niečo môžete naučiť. A nemáte predsudky. Prosto, robíte svoju prácu a nestaráte sa o "ulitu" v ktorej chodia vaši zamestnanci do práce. Nepotrebujete hrať hry a nepíšete každý deň beletriu o neprekonateľnom pracovnom výkone. Ľudia cítia, kto ste. Roky by ste kvalitným krémom pokojne trošku pribrzdili, ale neplačete nad vráskami, pretože si večer radšej čítate knihu. A tiež máte zlomené srdce, ktoré vás robí nešťastnou, no to nešťastie vás skôr "zocelilo" akoby z vás urobilo zákernú bytosť. Ste ako víla a tak sa občas stane, že zamestnáte "uznávanú beauty konzultantku", ktorá je pracovitá a rozlietaná. Aspoň tak sa vám to zdá...

Skrátka, starnúť sa dá dvoma spôsobmi. Roky si zjavne môžeme aj užívať. Vidím to vždy, keď som s mojou 85-ročnou babičkou. Ona sa neposkladá z toho, že má vrásky. Vôbec sa nekrémuje, pretože najlepší krém predávali kedysi v Hlohovci. Kupovala si ho fifty-fifty s kamarátkou. A keď sa tá kamarátka odsťahovala, nikdy sa už nekrémovala. Viete aká je krásna? Ona má predstavu o živote a nič ju nerozveselí tak, ako keď sa vyšplhá na strom a my sa o tom rozprávame (aj keď si ťukáme na čelo, lebo sa pri varení, ktoré považuje za nutné zlo sťažuje na neprekonateľné závraty). Teší sa ako mladé dievča, keď pricestuje na záhradu a dobehne v sadení všetkých domácich. A to, že je užitočná meria napríklad faktom, že sama (za deň!) vykope a odvezie na "táčkach" všetky zemiaky. Jediná časť jej "zlobivého ja" sa prejavuje tým, že rýpe do dedka (s ktorým žije 60 rokov), keď sedí a nepracuje. Nehodnotí ľudí, ktorých nepozná a tých, ktorých pozná nehodnotí preto, že ich chce nechať žiť. Je silná, hrdá a skoro nikdy neplače. Iba koná!

A mňa teraz pochytila panika!!! Nie som ani 35-tnička, ani 40-tnička a mama mi povedala, že som labilná, lebo často plačem. Čím som staršia, tým som menej dychtivejšia tak naozaj žiť. Nemám dosť rovnováhy a chýba mi fúra vedomostí. Občas, keď v práci pozorujem (skôr zízam!:)) ako rozmanite sa dajú využívať ženské zbrane, je mi ľuto mužov a získavam pocit, že čím mladší človek, tým lepšie chápe tento svet a ľudské vzťahy. Nemám pocit, že rokmi dostávama odpovede na také tie životné otázky. Naopak! Čím ďalej, tým viac mám viac otázok, ktoré kladiem tým, ktorých milujem. Kedysi som milovala rýchlosť vo všetkom, dnes oceňujem dôslednosť, čo pôsobí trošku nudne. Posledné mesiace mi dali veľa skúseností, ktoré som nikdy nechcela získať. Každým rokom mám o niečo viac neistôt a niečo menej istôt v tom, že veci dobre dopadnú. Áno, som rozvážnejšia. Ale vždy keď vyslovím "odpusť" len preto, aby ma nesužovali hádky a zlosť, vznikne mi na srdci jazva pre ktorú aj blízkeho človeka postavím od seba o krok ďalej. A najväčší stres mi spôsobuje to, že stále častejšie strácam túžbu spoznávať svet a odpovede na vznikajúce otázky hľadať. Mám, skrátka, viac skúseností, ktoré ma zmenili ako zvedavosti na ďalšie strany v mojej vlastnej knihe života.

A keďže zo mňa asi nikdy nebude autor ovenčený Man Bookerovou cenou...chcem sa takto ospravedlniť svojim blízkym za všetky moje vlastné neistoty!