Je tu máj ....

Môžem s čistým svedomím povedať, že je to konečne jar. Už som ani nedúfala, že tento rok príde a odložím zimnú bundu. Pred domom máme rozkvitnuté čerešne, deti sa hrajú na ihrisku, páriky sedia na lavičkách a aj starší ľudia vychádzajú zo svojich úkrytov. Zimu naozaj nemusím. A táto bola pre mňa naozaj utrpením. Konečne sa aj ja môžem prejsť so svojím psom dlhšie ako len 10 - 15 minút. Aj keď mi je na druhej strane ľúto napríklad alegrikov, ktorí pri sebe musia nosiť kilá vreckoviek.

Ráno mi ani nenapadlo, že sa môže tak vyčasiť, a že sa dokáže udiať toľko vecí, koľko sa udialo.

Ráno ma poslali domov z práce. Vraj sa im vôbec nepáči môj kašeľ. Nuž, neprotestovala som a išla som čo najrýchlejšie na zastávku, aby si to náhodou nerozmysleli. V pláne som mala, že prídem domov a hneď doplním nedostatok spánku. No nestalo sa tak. Zobrala som do rúk gitaru a hrala každú pesničku čo mi napadla. Okolo obeda som si všimla, že môj škrečok sa správa inak ako inokedy. Len tak sedel a z ťažka dychal. Zobrala som si ho rúk. Ale už som vedela, že prišlo k najhoršiemu. Áno. Môj krásny škrečok umrel :-( Aj som si poplakala, veď som ho mala rada. Ale mal už vyše dvoch rokov (škrečkovia sa dožívajú tak rok a pol najvia). Mama mi samozrejme navrhla, že mi zajtra kúpi nového. Ale to už nie je také. No čo povedať.. Život ide ďalej.. Zobrala som psa, že sa trochu prejdem a prevetrám si hlavu. Chodila som so sklopeným zrakom. Po príchode domov som si opäť zobrala gitaru, ale pesničky boli zrazu smutné - Metallica, Deep purple, Eagles a mnoho ďalších.Keď som sa trochu ukľudnila, zistila som, že únava je silnejšia ako ja. Nastavila som si budík tak, aby ma o pol hodinu zobudil.

Spánok netrval dlho. Prvýkrát som sa zobudila na vlastný kašeľ, druhýkrát na SMSku od babky a dedka s blahoželaním k narodeninám a tretíkrát ma zobudila kamarátka. A keďže mal budík zazvoniť o dve minúty, tak som sa už ani nepokúšala zaspať. Prebrala som sa a čakala som kým príde doučovateľ. Mmmmh... Hodinu som sa snažila pochopiť to, o čom hovoril. Alebo som skôr len neustále prekyvovala a nerozumela ani slovu. Odišiel!! Táto hodina mi pripadala nekonečne dlhá. A prišla znova prechádzka so psom. Deti boli ešte vonku. Bol to v celku zaujímavý pohľad. Deti sa hrali, naháňali, šmýkali a a ich rodičia sedeli v neďalekom bare na terase pri pive. Nuž aj tak sa dá ... Pribráne som otvorila susedovi, ktorý už vyzeral dosť zúfalo. Chudák, zabudol si doma klúče.

A teraz sedím doma a tento deň mi pripáda dlhý. Naozaj, akoby mal aspoň 36 hodín. A tak si pôjdem ľahnúť. Všetkým vám želám pekný zvyšok večera... A dobrú noc....