Krajský súd v Žiline ako súd druhého stupňa vytýčil termín na verejné vyhlásenie rozsudku. Navrhovateľ v tejto veci sa o tomto vytýčenom termíne sa dozvedel iba z internetovej stránky. Navrhovateľ sa na verejné vyhlásenie rozsudku dostavil osobne. Predseda senátu verejne vyhlásil rozsudok v ktorom okrem iného nepriznal trovy právneho zastúpenia odporcu. Paradoxom je i to, že verejné vyhlásenie rozsudku vrátane odôvodnenia bolo nahrávané na záznamník. Po vyhlásení rozsudku sa zrejme stretol s advokátom zastupujúcim odporcov a následne Krajský súd v Žiline doručil rozsudok, v ktorom náhrady trov konania odporcovi priznal a to aj napriek tomu, že na verejnom vyhlásení rozsudku tieto trovy konania nepriznal. Samozrejme navrhovateľ tento diametrálny rozdiel riešil všetkými spôsobmi, doposiaľ sa spravodlivosti nedočkal. Týmto spôsobom poškodený účastník konania v rámci možností sa snažil zistiť čo bolo dôvodom tohto protizákonného konania predsedu senátu Krajského súdu v Žiline. Dôvodom tohto protizákonného konania je zrejme nielen osobné poznanie sa advokáta s predsedom senátu ale aj skutočnosť, že advokátovi blízky príbuzní pracujú na tomto súde, teda korupcia.
Ministerka spravodlivosti sa zaoberá všetkým možným, ale v žiadnom prípade ju nezaujíma či na súdoch, za ktoré priamo zodpovedá, je dodržiavaná zákonnosť alebo súdy sú iba preto, že ich existencia je zakotvená v ústave.
Korupcia a klientelizmus je tak rozšírená a zakorenená, že zmena v politických špičkách je nevyhnutná!