A tu, hľa, mi jedna vraví: „ja, keď ma svokra za čokoľvek nepriamo, ale intenzívne kritizuje sa spýtam, „čo môžem urobiť lepšie?“, „lenže, Zuza, bez irónie!“, dodala.
Trošku je toto premostenie kostrbaté, ale často naň myslím, hlavne v súvislosti s tým, aké je odzbrojujúce. Blíži sa totiž školský rok, nebude trvať dlho a príde hodnotenie a kritika zo strany rodičov, ale aj detí. Myslím, že učiteľ je hneď po herečke osoba najviac vystavovaná spoločenskému hodnoteniu.
A hoci sa ma nikto nepýta, mám zopár rád pre učiteľky, pretože toto sa na fakultách, aspoň u nás, nevyučuje. Základ je, že sa nám chce túto prácu robiť a deti máme rady. Ostatné už nejako dáme. Takže je to veľmi všeobecné desatoro, ale môže pomôcť.
Úprimnosť, vľúdnosť a rešpekt
K deťom buďte úprimná a otvorená nakoľko sa to len dá, ste tu pre ne, nie oni pre vás. Bude vám spolu dobre, aj keď nebude vždy len veselo. Veľa im môžete dať, ale aj vziať.
Ťažký deň a autokorekcia
Buďte pripravená na vyučovanie. Ak ste po žúre, prípadne pred menštruáciou a teda sa máte na čo pred sebou vyhovoriť, zaraďte pre deti obľúbené aktivity a modlite sa, že aby nevošiel školský inšpektor. Nevojde, uvidíte. Ak máte už väčšie deti, pošlite Jožka do bufetu po obľúbenú tyčinku a jednu čokoládu pre všetkých, aj keby to malo ísť z triedneho fondu. Za žiadnych okolností nebuďte ale na deti hnusná, ak je treba, podporte sa analgeticky. Ak máte ťažký deň viackrát ako jeden, dva dni v mesiaci, vyhľadajte odborníka, prípadne zmeňte zamestnanie, nie je to žiadna tragédia.
Hurá! Zabudli na spinnery aj mobily.
Ak sa vám podarilo získať pozornosť detí, pokračujte, voľkajte si, nič nemeňte, nezasahujte, tešte sa z toho, že zabudli na spinnery aj mobily. Tie im ale nevyčítajte. Aj my sme mali svoje.
Pravidlá platia pre každého.
Aj pre vás, práve preto, že ste učiteľka. Deti vás nasledujú. Ak máte zaužívané pravidlo, že sa neje počas hodiny, ani vy to nerobte, rozptyľuje to deti, ktoré potom myslia na jabĺčko, z ktorého by si aj oni odhryzli namiesto vlniek v zošite, či faktoriálov. Ak zadáte úlohu a deti na nej pracujú, robte niečo indiferentné.
Rýchly šplhúň
Ak máte v triede rýchlych šplhúňov, ktorí sa radi pretekajú, najskôr ich k tomu viedli doma, nevadí, pre niektorých sú motiváciou a tú treba využiť. Niekedy možno vedia vysvetliť svojim vrstovníkom látku lepšie ako učiteľka. Toto treba využiť.
Máte „zlého“ Fera?
Ak máte aj „zlého“ Fera, ktorý neobsedí, možno nie je až taký zlý, len neobsedí, má vás rád a má iné kvality. Záleží, či je ofenzívny voči okoliu, ak nie, bude to chcieť len ďaľšiu čokoládu na nervy, alebo si ho chvíľku nevšímať, možno práve preto vystrkuje rožky, že sa mu tej pozornosti nedostáva a buď prestane keď ju dostane, alebo práve naopak. Toto si treba otestovať. A želať si keď budete fúkať sviečky na vlastnej narodeninovej torte, aby to Ferom prestalo šklbať.
Zipsujte!
Môj syn, keď minule vyjednával, aby mohol zas a znovu hrať, prišiel na zipsovú teóriu dosiahnutia cieľa. Nie je to ním objavená teória, ale funguje a deti majú radi prirovnania. Máte pred sebou výchovný, alebo aj nevýchovný cieľ , ktorý chcete dosiahnuť spoločne s dieťaťom a to tak, že navzájom plníte úlohy a odmeňujete sa a to vás posúva k splneniu cieľa. Ako rodič aj ako učiteľka vždy budeme mať oproti deťom viac povinností, čiže nadpráce z vašej strany sa nemusíte obávať.
Ješitnosť bokom
Opraví vás Maroš pri výpočte na tabuli? Toto je váš úspech! Pochváľte ho! Mohol mobilovať pod lavicou za ten čas. Ale dával pozor a asi ste ho naučili fyziku. Ak povie Anička, „ale toto sme už robili“, odpovedzte „ďakujem, Anička, vidím, že dávaš pozor“.
Zľahčujte a podporujte
Kedysi som bývala u jednej babky v domčeku pod vodopádom. Nebol to ozajstný vodopád, ale obrovský panelák, ktorý jej tam postavili. Prežila toto príkorie aj vďaka tomu, že jej obľúbený povzdych bol „nevadí“. Vždy si na ňu spomeniem, ako by riešila zapeklitú situáciu a viem, že tento povzdych by ju preniesol ťažobou. Aj deti treba učiť „že nevadí“. Nabudúce sa im tá lastovička možno podarí. Profesionalita tu nie je na mieste, veď sa len učíme.
Rodičia
A teraz rodičia. To je veľká téma. Sme všelijakí. Ambiciózni, vyrovnaní, úzkostliví, despotickí, rodičovstvom podkutí, láskaví aj tyrani. A také sú aj naše deti v triede. Na toto netreba zabúdať, preto ani ku každému rodičovi sa nedá pristupovať rovnako. Ale jedno je isté, sme na jednej lodi a spoločne pôsobíme na dieťa.
Preto možno, ak príde za vami rodič s kritikou, skúste sa spýtať čo môžete urobiť lepšie, ak vám neodpovie, možno sa prišiel len posťažovať a hoci to váš popis práce doslova neobsahuje, vypočujte ho, dozviete sa možno viac, ako by ste chceli, ale stojí vás to len váš čas. Nezabúdajte ale, že vždy môžete povedať, že vám ide električka.
Ak vám na otázku „čo môžem urobiť lepšie?“ rodič odpovie, ak sa to čo i len trošku dá, urobte to. Toto všetko je beh na dlhé trate. Žiadna zmena nepríde len tak, ale stojí to za to tešiť sa každý deň do práce na deti, ktoré sa potom večer hrajú na pani učiteľku v detskej izbičke.
