Pre deti je azda najväčším nepriateľom autosedačka. Ale bohužiaľ, tá je nevyhnutná.
Každé dieťa musí mať vlastnú autosedačku a cestu by nemalo absolvovať inač, než byť pripútané v nej. Nie kvôli zákonu, ktorý to prikazuje, ale kvôli jeho vlastnému životu. Neviete, aký magor môže do vás za rohom domu naraziť, aj keď je váš manžel zdatný šofér. No vaše dieťa už prešlo do neovládateľného amoku, váš adrenalín stúpa, boli by ste už najradšej v cieli...No pred vami je ešte xyz kilometrov.
Ak sa chystáte cestovať na dlhšiu trasu (to znamená nie do mesta na nákup), je dobré si cestu naplánovať tak, aby vaše dieťa v čase štartu už chcelo spať. Mnohí si preto volia možnosť cestovať v noci. Väčšina detí obvykle prespí celú noc. Preto, ak mu nevadí autosedačka, je pravdepodobné, že prespí aj celú nočnú cestu. Ak sa zvykne v noci budiť, napríklad na kŕmenie, treba to zabezpečiť aj počas cesty. Dojčiace mamičky nadojčiť dieťa najlepšie nevybraté z autosedačky /dá sa to!/, nedojčiace fľašou. To je prípad cesty, ktorá môže prebehnúť úplne bez problémov.
No, čo ak cestujeme cez deň?? Tak cestujeme v čase, kedy má náš poklad spať.
No poklad sa vyspí, a díva sa, kde sa to prebudil. Ešte chvíľu sa díva, ale už by aj rád robil ničo iné, ako len sedel s nohami napred, pozeral na rýchlo sa pohybujúce obrazy za sklom alebo na maminku sediacu vedľa. Začína prvé mrnkanie. Nasleduje ďalšie, ktoré je hlasnejšie. A tak pohotová mamička chytro siahne pod sedačku a vyťahuje igelitku plnú hračiek a podáva jednu z nich svojmu drobcovi. Ten si ju vezme, hrá sa, ale nie dlho. Tak maminka podáva ďalšiu. Tá dopadne rovnako. Nielenže doma, ešte aj tu sa musí hrať s rovnakými hračkami. Chcelo by to niečo nové. Tak maminka vyťahuje peňaženku. Jeeej, to je niečo! Drobcovi sa rozžiaria oči. Berie čierne čudo do rúk a skúma z každej strany. Nakoniec sa mu to podarí otvoriť a skúma z vnútra. Farebné kartičky vyťahuje von. Kreditka, zdravotná kartička, vodičský, či občiansky, všetko treba aj ochutnať! Potom nájde maminkinu a tatíkovu fotku, tak sa usmeje :-) a skúmanie pokračuje. Narad prichádzajú ďalšie priečinky. A drobec vyťahuje papieriky, ale tie sú nezaujímavé. Dvadsať eurovka padá pod sedačku. Keď je už celá peňaženka preskúmaná nasleduje ju tiež. Drobec sa opäť díva. A po čase opäť mrnká. Zišlo by sa spraviť pauzu.
A tak tatík hľadá miesto, kde by zastavil. Nakoniec ho našiel. Drobca vyberiete z autosedačky, nakŕmite, prípadne aj prebalíte a dáte naspäť a pokračuje sa v ceste. Ale to si mama vôbec nemala robiť! Vreskúň sa začína objavovať. A tak prichádza na rad ďalšia obúbená hračka. Mobil. Drobec natiahne ruky, vezme mobil, ale stále sa mračí a dáva jasne najavo, že taký nechce. A tak maminka musí zapnúť video. A už sa smeje. Už je dobre. Aspoň na chvíľu. No keď prejdete celú videotéku, prehráte všetky detské pesničky, drobec sa začína čoraz hlasnejšie nudiť a vy zas modliť, nech ste už tam!
V takejto chvíli už naozaj treba byť výmyselník, ako dieťa zabaviť. U nás je už len to modlenie, nech sme v cieli.
A čo najviac zbožňujem na cestovaní je, ak nám náš poklad konečne zaspí 20 minút pred cieľom...
