Kde teda pestuje naša prababka také skvelé prírodné slivky?
Veru nepestuje. Pestujú sa samé.
Prababka už dávno nežije, nežije ani babka.
Nestojí už ani dom, ktorému záhrada patrila.
A na mape Slovenska už nenájdete ani dedinu, v ktorej dom stál.
Stoja už len slivky, ktoré kedysi zdobili prababkinu záhradu.
Chodia na ne tí, ktorí vedia, kde ich nájdu. Napríklad môj otec, moje tety a ďalší rodáci z Ruskinoviec.
Ruskinovce, to vám bola jedna pekná dedinka na Spiši. Môj otec mal to šťastie, že sa tam mohol narodiť. No nežil tam dlho. Keď mal 6 rokov, bol násilne vysťahovaný spolu s celou dedinou. A nielen Ruskinovce, ale aj ďalšie obce, z ktorých vznikol VVP Javorina. Písal sa vtedy rok 1952.
Dnes, v roku 2011, na mieste bývalých Ruskinoviec nájdete už len prírodu. Na mieste, kde bol kedysi kostol sa postavil drevený kostolík. Tam sa každý týždeň stretávajú rodáci ale aj turisti, ktorí sem "náhodou" zablúdili. Je ich čím ďalej tým viac, myslím tých turistov...a rodákov čím ďalej tým menej. Už majú svoje roky, ale to vládu zrejme nezaujíma. Ona má čas na to, aby dala veci do poriadku a navrátila ukradnuté dedičstvo svojím vlastníkom.
Ja som prežila v Ruskinovciach svoje detstvo. Nikdy som nezažila, aké boli pred príchodom vojakov, tak som len snívala, aké by to bolo, keby ... keby tu ešte stále boli. Už asi nikdy z nich nebude taká obec, ako pred tým. Tak aspoň dúfam, že ostanú nedotknuté, a nenahrnú sa tam húfy turistov, ktorí si to tam ešte sprivatizujú. Snáď sa aj moje deti budú môcť naháňať po potoku, po lúkach, po senníkoch pre srnky. To sú moje Ruskinovce.
Ale čo sú Ruskinovce pre skutočných rodákov? Trápi to ešte niekoho? Stihnú ešte povedať, že sú doma, nielen v srdci, ale aj na papieri?!
