
Prečo ťa práve toto trápi, veď sa ťa to ani náznakom nedotýka. Máš predsa svoje problémy, máš ich možno doma, možno vo vzťahu, možno v škole, možno v práci, možno...ale veď to je úplne jedno, veď každý má to svoje čo ho trápi. No a čo? Veď prejde všetko.
Čo ak ti nechcem povedať, čo sa deje? No a čo, že sú to možno bláznovstvá, možno chyby, možno...a možno nie, možno to tak má byť, možno nás to má niekam posunúť...možno a možno nie.
Tak znovu vstávam a chcem ísť ďalej, chcem kričať do celého sveta:"No a čo?!?". Prosím, nepozeraj tak, neodsudzuj, nekritizuj...sú veci, čo sa dejú...no a čo, že ich neviem ovplyvniť, no a čo, že ich nevládzem zmeniť, no a čo, že nechcem, no a čo...
Nekonám ako ty, ani ako ona a ani zďaleka nie ako on...robím ako viem. No a čo?, že robím chyby, chcem sa z nich poučiť, chcem z nich vyťažiť čo najviac, chcem žiť svoj vlastný život. A tak kričím svetu:" No a čo?!?"
"No a čooooooooooooooo?!?"