Dobré je, že Donald Trump už nemôže znovu kandidovať. Viem si síce predstaviť, že tak ako každý deň súka z rukáva svoje úlety, príde s myšlienkou umožniť mu kandidovať tretíkrát – veď treba ešte zachraňovať USA pred ... a doplň si, čo chceš. To mu ale nedovolia ani jeho vlastní. Navyše, ako už história veľakrát potvrdila, má na svoje úlety len dva roky, pretože budú nové voľby do Senátu.
Nie, nezľahčujem odhodlanosť sebastredného a pomstichtivého narcisa pokúsiť sa o šialené veci, ako napríklad obsadiť Grónsko, Panamský prieplav alebo urobiť niečo podobné aj iným krajinám. Ak sa to však stane, bude to mať následky. Jednak narazí na odpor príčetných ľudí v armáde a v Republikánskej strane, a jednak aj určité percento jeho voličov pochopí, že nešlo o žarty. Strašenie bola jedna vec, ale to by už bolo konanie chorej mysle.
No a čo teraz Európa? Je mi jasné, že by nebolo múdre, aby sa nejaký európsky líder teraz s obnaženou hruďou začal vyhraňovať voči Trumpovým úletom. To však neznamená, že by EÚ mala panikáriť. Tak ako táral v kampani, že dá Číne 60 % clo a vojnu vyrieši do 24 hodín (nič z toho už nie je pravda), tak bude strašiť aj jednotlivé menšie krajiny EÚ.
Takže čo dobré môže Európa nájsť na tomto všetkom zlom? Tlak na to, aby sme pochopili, že musíme byť konkurencieschopní, atraktívni pre investície a inovácie, s menšou byrokraciou. Viac sebestačnosti a bezpečnosti. Samozrejme, absolútne zásadná je obranyschopnosť. Áno, vďaka Donaldovi Trumpovi každý, okrem Fica a Orbána, pochopil, že máme pár rokov na to, aby sme sa pripravili, a nebudeme zaskočení. Bez neho by sme mohli byť.
Nie, netvrdím, že zvolenie Donalda Trumpa bola dobrá správa pre svet. Skôr by som to prirovnal k veľkému zemetraseniu, ktoré spôsobí veľa problémov ale zároveň všetkých prebudí k tomu, aby pochopili, že je čas na zmeny, ktoré zabránia katastrofe. Ale nielen to. EÚ z toho môže vyjsť oveľa silnejšia, ako kedy bola.
A to je to dobré, na tom zlom.
