Aktovka sa mi preplnila, plno zbytočností v nej, nechcem sa vzdať ani jednej, každá sa mi neskôr zíde. O samote sa žije ťažko, vyberať z aktovky zbytočnosti a listovať v nich. Čo všetko som už do nej vložil, až sa čudujem. To bolo fajn. Nemal som to tam dávať. Vyhodím to a kúpim novú aktovku. Ale ešte chvílľku počkám, čo ak náhodou...? Tak ale načo mi to je? Myslieť na to stále, nechce sa mi.
Vyhodím ju a basta! Áno je preč! Hurá! Konečne! Som rád, spravil som rozhodnutie, vyhral som a som voľný v myšlienkach. Ale čo teraz?
Všetko možné, idem študovať, lietať, smiať sa, prejedať sa, športovať,..., konečne žiť!