----------------------------------------------------------------Tento príbeh sa odohral v krajine Zimbabwe v hlavnom meste Harare. Náš chalan Thabo sa tam narodil a žil vo svojej rodine. Žili iba z jedného platu. Otec ťažko pracoval v továrni na spracovanie niklu. Keďže musel uživiť rodinu sám, tak pracoval na dlhšie smeny. Thabova mama si nevedela nájsť robotu, vôbec žiadnu. Thabo doma otca skoro vôbec nevídal. Lebo otec robil od desiatej ráno do desiatej večer a Thabo musel chodiť do školy. Žili si veľmi skromne v dvojizbovom byte. Taký luxus ako televízia si dovoliť nemohli. Namiesto toho si každý večer sadli s mamou a rozprávali sa, aký bol deň, čo koho zajtra čaká a aké majú problémy. V nedeľu bol otec doma celý deň, lebo nepracoval a vždy si robili dlhé prechádzky po meste alebo do neďalekého lesa. Takto to pokračovalo až kým Thabo nemal desať rokov. To sa rodičia začali hádať. Každá maličkosť vedela vyvolať hádku o sile orkánu. Tieto hádky boli čoraz častejšie. Ako každé malé dieťa sa Thabo cítil byť príčinou, že sa rodičia hádajú. Z obrovkej lásky na začiatku vzťahu sa časom vytvorila nenávisť. Keď mal Thabo pätnásť rokov, tak mama požiadala o rozvod a odsťahovala s k svojej mame. Otec tomu nechcel uveriť, stále veril, že sa ešte ich manželstvo dá zachrániť. Na výzvy súdu nereagoval. Ani na tie opakované. Nakoniec súd bez prítomnosti otca rozhodol o rozvode a pridelil Thaba do opatery matky. Otcovi súd pridelil auto a peňažnú sumu 400 ZWD, ak by mama predala byt, v ktorom spolu bývali. Otec sa teraz musel odsťahovať k svojim rodičom a mama sa nasťahovala späť. Netrvalo dlho a mama si našla novú známosť. Thabo si ešte stále myslel, že pôvodná rodina sa nejakým zázrakom dá dať dokopy a preto úplne ignoroval maminu známosť. Mama si našla jedného drevorubača a povrávalo sa, že by bez neho finančne nevyžila. Našla si prácu upratovačky a aj ona začala pracovať. Thabo sa so svojím otcom stretával cez víkendy. Chodili spolu na prechádzky ako za starých časov. Mama sa po malej chvíľke za drevorubačom vydala. Netrvalo dlho a mamina nová známosť sa prejavila v pravom svetle. Z drevorubača sa stal alkoholik, ktorý pravidelne chodil domov opitý a bil svoju ženu. Hádali sa pred synom a ten tiež niekedy dostal bitku. Toto dlho Thabo nevydržal a požiadal, či by nemohol bývať so svojím pravým otcom. Presťahoval sa k nemu. Po čase si prenajali malý domček, v ktorom bývali sami. Thabo si od otca vynútil sľub, že si už žiadnu ženu nenájdu a že ostanú navždy spolu. Otec súhlasil. Boli pre seba všetkým. Nikoho viac nepotrebovali. Venovali sa sami sebe. Otec si uvedomil, že sám už nikdy viac nechce byť a tak sa naplno venoval svojmu synovi. Po dvoch rokoch dostal oficiálne povolenie od súdy, aby sa o syna staral. Lenže došlo k niečomu, čo nik nečakal. Pri havárii v továrni, kde otec stále pracoval bol vážne zranený a hospitalizovali ho do nemocnice. Jeho syn ho tam za ním chodil každý deň. Po dvoch týždňoch však zraneniam podľahol. Syn ostal sám. A tak sa vrátil k mame. Ale pobyt so svojou mamou dlho nevydržal, lebo z toho drevorubača bol stále ten istý ožran. Hádali sa stále a tak Thabo odišiel bývať k svojmu kamarátovi. Kamarátovi rodičia boli kresťania a brali to ako dobrý skutok. Starali sa o neho skutočne vzorne. Mal všetko, o čo požiadal. A navše mali obrovský dom, ktorý nebol vôbec plne obsadený. Ale Thabo začal brať drogy. Videl v nich útočisko, ako zabudnúť na realitu. Po incidente, keď bol Thabo obvinený, že sa vlámal do domu, keď si zabudol kľúče a rozbil okno, aby sa dnu dostal, ho z kamarátovho domu vyhnali. Tak sa Thabo presťahoval k starým rodičom z otcovej strany. Dnes má Thabo devätnásť rokov a našiel si tiež prácu. Stále býva u starých rodičov a s mamou sa niekedy náhodne stretnú v meste. Už medzi nimi nie je skoro žiaden citový vzťah a Thabo sa snaží byť samostatný. Plánoval, že odíde do Ameriky a tam si nájde robotu a zabudne na svoje smutné a kruté detstvo.
