------------------------
Benoit pracoval v Paríži v asi najznámejšej galérii na svete - v Louvri. Táto práca ho bavila, lebo po nej túžil už od malička a pre neho neexistuje nič krajšie ako vo voľných chvíľach objavovať skryté miestnosti v múzeu a kochať sa pohľadom na časť histórie. A ešte ako zamestnanec to má zadarmo ;) Navyše si niekedy krátil chvíľu, keď si sa sadol na stoličku a pozoroval ľudí, ktorí bezradne pobehovali po múzeu a nevedeli, kam sa majú pozriť skôr.
Jeho funkcia bolapísať krátke popisy obrazov, ktoré sú umiestnené pod obrazom vedľa mena autora. V jeden deň do múzea dorazila zásielka z colnice, kde zhabali zbierku siedmich obrazov. Tieto obrazy síce mali podpis, ale autora nemali vôbec vo svojich záznamoch. Išlo o dovtedy neznámeho autora. Tak sa Ben dal do práce. Na začiatku si vždy spravil rozsiahli popis diela, ktorý neskôr zredukoval na pár riadkov.
Prvý bol tento obraz, nazvaný Sny:
Na obraze je vidieť dievča, ktoré je prikryté červenými perinami. Na jej tvári je vidno, že prežila ťažký deň. Spí. Spí a sníva. Sníva o svojom princovi, ktorý si pre ňu raz príde. Sníva o tom, že už nebude musieť tvrdo pracovať na poli od ráno do večera. Sníva o tom, že sa nebude musieť báť urodzených, lebo s nimi mala iba negatívne zážitky. Snívala, že sa nebude musieť báť čierneho moru, ktorý chodí stále po okolí a na koho narazí, tak ho neľútostne skántri. Takto jej umreli už dvaja bratia a preto musela pracovať coraz viac a tvrdšie. Snívala o krásnom paláci, o obrovskom množstve služobníctva, o krásnych deťoch. Snívala s úsmevom na tvári. Vôbec ju pri tomto sne nevyrušil ani prvý slnečný lúč rána. Ani druhý a ani milióny ďalších. Zobudila ju až mama, ktorá na ňu nakričala, že čo sa fláka. Ona sa prebrala, uvidela že nič sa nezmenilo. Ale snívať neprestala. Netreba ničiť svoje sny, nádej umiera posledná.
Druhý obraz niesol meno Priateľstvo:
Dve deti sa hrajú pri jazierku. Tešia sa z maličkostí, radujú sa a nevedia ešte o tom, čo ich v živote čaká. Ale ani ich to nezaujíma, nerobia si zbytočné starosti. Však načo, myslia si, že táto radostná chvíľa nikdy neskončí. Tieto deti sa poznajú od malička a ich priateľstvo je silné. Dokáže prekonať všetky skúšky. Ach, to krásne detstvo, bezstarostnosť. Ale jedného dňa dospejú a zopár vecí sa zmení. Založia si rodiny a spolu budú pozorovať, ako sa ich deti spolu hrajú a spomínajú si pri tom na svoje detstvo. Závidia im a chceli by to vrátiť naspäť, ale to sa nedá.
Tretí obraz sa volá Splnenie snov:
Malé dievča vyrástlo v krásnu devu. V devu, ktorá má svoje sny a ideály. Tak ako každý z nás. Lenže okolnosti nie sú nám vždy naklonené a taktiež ani voči tejto dievčine naklonené neboli. Osud sa s ňou zahral. Narodila sa v rodine chudobného krajčíra. Jej mama robila slúžku u starostu. Dievčina vždy snívala o krásnych šatách z hodvábu, ktoré by jej ušil jej otec a ona by v nich tancovala. Týmto tancom by učarovala královemu synovi a vydala by sa za neho. Toto bol jej sen, ktorý určite nesnívala iba ona a tak každý deň, keď si líhala do postele, tak myslela na svoj veľký sen. Táto túžba sa jej nikdy neuskutočnila, ale vždy keď si na ňu spomenula, tak sa jej na tvári vytvoril jeden veľký krásny úsmev. O pár rokov spoznala jedného obchodníka, do ktorého sa zamilovala a po určitom čase sa aj za neho vydala. Tento obchodník sa pre ňú stal jej princom.
Štvrtý obraz, ktorý Ben skúmal sa volal Láska:
Janka sa túlala po poli za svojím domom a prišla k stromu lásky. Aspoň sa to o ňom vravievalo, lebo tam chodievali páriky z celej dediny a mali tam kľud. Janka však bola sama. Vravievalo sa o nej, že bude na ocot, lebo ju nik nechcel. Ona však snívala o tom pravom. Myslela si, že jej ten strom pomôže. Prišla k nemu a vyrozprávala mu jej smutný životný príbeh. A čakala, čo sa stane, prosila ten strom o zázrak. Ale nič sa nedialo. Ona však pevne verila a nechcela odísť. Prišla na ňu únava a tak si na chvíľku zdriemla. Keď sa prebrala, na vetve uvidela mužskú postava. Ten muž zoskočil a prihovoril sa jej: "Máte problém s vodným kameňom? Nie je nič jednoduchšie ako použiť Kalgon". Ona na neho neveriacky pozrela. Sakra, to som napísal do zlej rozprávky. Takže ešte raz: Ten muž zoskočil dolu a prihovoril sa jej. Rozprával veľmi pekne a dlho. Janka sa tak hlboko započúvala, že zabudla, že ju doma čaká chorá mama, o ktorú sa treba postarať. Ale ona bola ako z kameňa, nevedela sa pohnúť - tak ju upútal ten muž. Keď skončil rozprávať, tak sa dohodli na ďalšej chôdzke. Čo bolo potom? Nevieme, ale môžme im držať palce.
Toto všetko Ben napísal za jeden deň, ostali mu ešte tri obrázky, konkrétne Trápenie, Samota a Nový život:
Týmto obrazom chcel Ben napísať popis až na ďalší deň, lebo by to už aj tak nestihol. Tak s pocitom dobre vykonanej práce sa vydal domov.
To ale vôbec netušil, čo sa tej noci v gelérii udeje. Chlapi, ktorí boli zadržaní na colnici, kade sa snažili prepašovať tieto obrazy, utiekli. Nikto netuší, ako sa im to podarilo. Oni mali jasný cieľ, získať obrazy naspäť a rýchlo ich dostať z krajiny. Vlámali sa do galérie a mašli čo hľadali. Opatrne ich zobrali do svojho náklaďáku a plnou parou vyrazili k najbližším hraniciam. V čom mali štastie bolo, že mali zo sebou odborníka na bezpečnostný systém a tak sa alarm v galérii nespustil, a tak mali čas do rána, aby prešli za hranice. Tento krát im nikto nerobil problémy na hraniciach a podaril sa im uskutočniť ich plán. Od tohto dňa sme už o tých obrazoch nepočuli. Určite ich má nejaký súkromný zberateľ vo svojej zbierke.
